Podnikavosť je parádna vec, ale keď je podnikavým našinec, hrozí katastrofa. Takúto podnikavosť som zažil v divadle Aréna, kde našinec podnikavec posadil medzi divákov simultánneho tlmočníka pre niekoľko cudzokrajných šťastlivcov so slúchadlami na ušiach. Náš podnikavec mal buď na mysli len mrzký zisk, alebo mu prosto chýbala teoretická príprava, v tomto prípade napríklad vedomosť Spoločenského katechizmu Gutha-Jarkovského: "za představení se sousedy nebo sousedkami nehovoříme, tím méně s neznámymi, a nesďelujeme se s nimi o své dojmy".
Ak by komunisti boli mali k dispozícii dostatok podnikavcov, nemuseli zakazovať Lasicu a Satinského. Predstavte si napríklad takýto trialóg: Satinský: Nerozprávajte! To len my sme takí nemožní. Tlmočník: ššš ž hello agou ggg. Satinský: Nič nevieme. Sedíme tu, popíjame! Viete, čo by z tohto tu urobil taký Ford? Tlmočník: hoho jejfegou šiši Ford. Lasica: No čo? Filiálku. Čo už iné vie Ford robiť? A načo by nám bola ďalšia filiálka? Tlmočník: čččč žžž Ford fffggh Ford džč. Diváci by boli pri všetkej korektnosti zutekali a komunisti by sa vyhovorili na potrebu rastu devízových príjmov.
Čo má ale robiť Klimáček, Čičmák a ostatní, keď za kapitalizmu je podnikavcov prebytok? Podnikavci to ani nemusia myslieť zle, ale svojou nevzdelanosťou a neslušnosťou, kompenzovanou obrovskou sebadôverou kazia, čo môžu. Alebo je všetko inak a tlmočník v hľadisku bol súčasťou hry Dr. Gustáv Husák, a testoval, ako hlboko je v nás zažraný komunizmus a ochota privoliť všetkému. Bohvie.
Akokoľvek, do Arény sa bojím ísť na vraj vynikajúcu hru Tiso, lebo neviem, aké prekvapenie by ma tam namiesto kultúrneho zážitku a odpočinku od ekonomickej krízy čakalo. Jedine, že by Aréna do svojho programu pridala poznámky typu: a) hru uvádzame v dvoch jazykoch súčasne, b) bude sa húliť, preto astmatikom odporúčame vziať si so sebou Pulmicort, Ventolin alebo iný inhalátor. Česť práci, súdruhovia.
| Anton Marcinčin (1968) ekonóm. Publikuje texty o hospodárskej politike počas reforiem i jej súčasnej transformácie. |