Pred desiatimi rokmi v Rusku prepukla finančná kríza. Ministerstvo financií a centrálna banka vyhlásili, že nie sú schopné splácať krátkodobé dlhové cenné papiere (GKO), ktorými financovali schodky štátneho rozpočtu. V lete 1998 nemala ruská ekonomika najlepšiu kondíciu. Obsluha štátneho dlhu dosahovala 34 % výdavkov štátneho rozpočtu. Sumárny verejný dlh dosiahol 44 % HDP a zväčšoval sa, lebo sa zvyšovala výnosnosť (úročenie) štátnych cenných papierov. Vďaka ázijskej finančnej kríze horúce peniaze (krátkodobý kapitál) opúšťal všetky novo vznikajúce trhy. Štátny dlh v Rusku stúpal, pretože podniky neplatili dane a prudko klesli príijmy z exportu ropy.
Existovali pokusy transformovať štátny dlh na euroobligácie, ale neboli úspešné. Príchod krízy sa teda nedal zvrátiť. Ešte v piatok 14. augusta 1998 prezident Boris Jeľcin presviedčal, že žiaden default nebude. V pondelok 17. augusta 1998 sa stal presný opak, štátny cross default spojený s devalváciou.
Na ruskú finančnú krízu doplatila dnes už neexistujúca Priemyselná banka, a. s., ktorá ručila za obchod s ruskými krátkodobými cennými papiermi. Obchodoval s nimi americký hedgeový fond Long Term Capital Management. Splateniu jeho úverov pomohol Federálny rezervný systém USA.
Ruská finančná kríza zmietla z trhu niekoľko desiatok ruských komerčných bánk, najmä tých, ktoré špekulovali pomocou zahraničného kapitálu a hrali na rozdieloch medzi cenou devízovej pôžičky a výnosom štátneho cenného papiera. Nesplatenie cenných papierov a súčasná devalvácia boli ranou, ktorú vydrží len kapitálovo silná inštitúcia. Kríza pripravila mnohých obyčajných ľudí o úspory alebo im ich znehodnotila.
Každá kríza znamená pre ekonomiku očistu od nezdravých javov. Dnes sa situácia v ruskej ekonomike otočila o 180 stupňov. Verejné financie sú už niekoľko rokov v prebytku (ale najmä vďaka vysokým cenám ropy), ekonomika stabilne rastie, zlepšila sa platobná disciplína, do ruskej ekonomiky pritekajú zahraničné investície, kurz rubľa oproti voľne vymeniteľným menám sa posilňuje.