V zmluve s automobilkou PSA si francúzsky investor v prípade problémov vyhradzuje právo vybrať si aj inú lokalitu na Slovensku ako je Trnava. V zmluve s automobilkou Kia takáto možnosť chýba. Automobilka sa môže kedykoľvek vziať a odísť inde, najmä ak tu ešte nič neinvestovala. Vláda sa pri podpise zmluvy v marci zaviazala, že do 30. júna zabezpečí zmenu pozemkov z poľnohospodárskych na stavebné a do 31. augusta odovzdá investorovi už upravené pozemky vybavené technickou infraštruktúrou. Prvý termín už zmeškala, druhý už isto nedodrží. Hrozí teda, že Slovensko zaplatí juhokórejským spoločnostiam všetky straty vrátane zmareného zisku, ba aj to, že Kia odstúpi od zmluvy a začne stavať v Poľsku. Keby mohla a chcela stavať na Slovensku, mohlo by jej ministerstvo hospodárstva núkať pozemky tam, kde sú majitelia ochotnejší ich predať.
Čas sú však peniaze a investor veľmi vyčkávať nechce. Potrebuje v Európe vyrábať čím skôr. Preto sa aj ministerstvo hospodárstva dostalo do zložitej situácie. Minister Pavol Rusko sa s niektorými vlastníkmi pôdy dohodnúť nevie, no ani nemôže. Pri dohodách o cene totiž štát nesmie ponúknuť viac, ako mu dovoľuje predpis o všeobecnej cene majetku, ktorá sa tvorí súdnoznaleckým ocenením odvodeným od trhových cien používaných v danom čase na danom mieste. Keby mohol minister rozdávať zo štátneho neobmedzene, mohol by sa s vlastníkmi dohodnúť. No ešte aj po rokoch by stál pred otázkou vyšetrovateľa, prečo a "za čo" bol voči súkromníkom príliš ústretový. Nehovoriac už o otázkach vlastníkov oveľa bonitnejšej pôdy pri Trnave, ktorú štát vykupoval maximálne po 130 korún. Z pôvodných ponúkaných 80 -- 90 korún už Rusko ustúpil a v júni súhlasil, aby sa vybrali vždy najvyššie ceny z troch posudkov, teda až 146 korún. Aj keď pôvodne zástupcovia petičných výborov na to prikývli, mnohí vlastníci teraz trvajú na 350 korunách. Nikto iný okrem štátu, ktorý investoval prostriedky do získavania a prípravy investície Kia, im však takúto sumu za ne ani za pozemky v okolí neponúka. Prečo by teda práve toto mala byť trhová cena, na ktorej sa musí štát dohodnúť?
Aj vlastníci pôdy už uznali, že štát im nemôže ponúknuť viac ako stanoví súdnoznalecký posudok. Nechcú ani náhradu v podobe rovnakej pôdy v tom istom chotári, ktorú by mohli obrábať alebo potom predať za cenu, za akú chcú. Chcú preto nové posudky, chcú, aby štát zaplatil odborným znalcom opäť 12-tisíc strán. Ale až po tom, keď štát zaplatí projektovú dokumentáciu a zabezpečí územné rozhodnutie, v ktorých budú tie isté ich pozemky označené už za stavebné. Rusko súhlasil, no svoj súhlas podmienil rozhodnutím vlády. Bol by to nebezpečný precedens aj pre ďalšie investície na Slovensku.
A navyše, po tom, ako štát pozemky ešte viac zhodnotí, by sa malo poskladať päť miliónov obyvateľov Slovenska po vyše 90 korún, aby vlastníci dostali za pôdu 350 korún, lebo aj tak nie sú ochotní nižšie ceny v posudkoch akceptovať. Vraj keď sa im naskytla šanca získať niečo za pôdu, z ktorej štyridsať rokov nemali nič, až v posledných rokoch niektorým družstvo za ňu platí prenájom dva -- tri haliere ročne, vydržia.
Elegantné by bolo, keby tí umelci, čo vyslovujú "podporu a solidaritu poškodzovaným občanom" a presviedčajú ich, aby neustupovali od svojej "trhovej" ceny, si za túto cenu od nich pozemky odkúpili a skúsili ich potom prípadne niekomu na trhu predať. Alebo aspoň požiadať o zvýšenie svojich daní na tento účel. Inak je to len prázdne gesto, ktoré môže mať efekt len preto, že štát sa dostal do núdzovej situácie a veľmi chce získať pre Slovensko možno najvýznamnejšiu investíciu storočia.
StoryEditor
Čas sú peniaze, kto sa na ne zloží?
Hrozí, že Slovensko zaplatí juhokórejským spoločnostiam všetky straty vrátane zmareného zisku, ba aj to, že Kia odstúpi od zmluvy a začne stavať v Poľsku.