"Slovenský medzibankový trh zaznamenal včera nepríjemné prekvapenie. Pod vplyvom nižšieho ako očakávaného refinancovania zo strany NBS došlo k ďalšiemu rastu úrokových sadzieb, pričom pri jednodňových peniazoch dosiahli včera popoludní úroveň od 90 % do 100 % p.a.," napísal začiatkom októbra 1998 portál sme.sk. Takto to na Slovensku vyzeralo v čase, keď Vladimír Mečiar prehral voľby (z hľadiska toho, že nedokázal zostaviť vládu) a centrálna banka musela riešiť, čo s nadhodnoteným kurzom koruny, ktorému predtým nedovolila výrazne padnúť. Takto dopadlo "hospodárstvo postavené na dlhových základoch" (citát z wikipedia.org), ktoré potom musela prvá vláda Mikuláša Dzurindu stavať na nohy.
Hovorí sa, že história sa zvykne opakovať. Šťastím je, že ľudstvo má schopnosť (raz väčšiu, inokedy menšiu) poučiť sa z vlastných chýb. Rok 1998 a stopercentné úrokové sadzby na medzibankovom trhu sa teda u nás pravdepodobne už opakovať nebudú. Čo sa opakuje, je inklinácia štátu k "hospodárstvu postavenom na dlhových základoch".
Stačí sa pozrieť na (ne)snahu vlády šetriť, prejavujúcu sa napríklad na "protikrízových opatreniach" typu národný futbalový štadión. Schodok štátneho rozpočtu bude v tomto roku jeden z najvyšších, ak nie najvyšší v histórii Slovenska. Je samozrejmé, že sa odôvodní práve prebiehajúcou krízou, ktorá nepochybne musí mať vplyv aj na hospodárenie štátu. Vyšší schodok nebudeme mať iba my, boriť sa s ním budú aj ostatné štáty. My však v týchto časoch bojujeme s krízou predraženými štadiónmi.
Čím viac takýchto protikrízových opatrení vláda vymyslí, tým vyšší účet budeme po skončení krízy platiť. Diať sa to bude v čase, keď už bude prvá Ficova vláda minulosťou. Otázne je, kto bude potom tieto diery plátať. Najspravodlivejšie by bolo, ak by to bol práve Robert Fico a na čele rezortu financií stál Ján Počiatek. Najspravodlivejšie riešenia však niekedy nemusia byť tie najmenej bolestné. Ak by v roku 1998 dokázal Vladimír Mečiar po víťazstve v parlamentných voľbách zostaviť vládu, zotavovanie sa z hospodárskeho marazmu by trvalo nepochybne dlhšie. Na druhej strane, možno by sa dokázal odpísať tak, že dnes by už nesedel ani v parlamente.
Teraz je otázne, či Fico dokáže to, čo sa Mečiarovi nepodarilo: dať dokopy to, čo sám rozhádzal. Jeho výhodou je, že napriek negatívnym trendom je na tom ekonomika výrazne lepšie než pred desiatimi rokmi. Nateraz.
Lukáš Pardubský