Zámery podobné "opatreniam voči strategicky významným obchodným spoločnostiam", ako ich urýchlene prijala minulý týždeň vláda, nie sú pre tých, čo sledovali nebezpečnú politiku poslednej Mečiarovej vlády, ničím novým. V roku 1995 jeho vláda presadila zákon "o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých podnikov a akciových spoločností". Zákon už neplatí.
Súčasnej iniciatíve ministra Ľubomíra Jahnátka sa viac podobá zákon o revitalizácii podnikov prijatý NR SR v júli 1997. Na zaradenie krachujúcich podnikov do revitalizácie sa tiež používali vágne kritériá. Do revitalizácie sa mohol zaradiť podnik, ktorý "vyrábal výrobky v súlade s prioritami určenými vládou". Vláda ani vtedy nedefinovala prioritné výrobky. Revitalizácia vtedy znamenala odklad platieb daní, odvodov, splátok úverov... V rokoch 1997 a 1998 rezorty vybrali desiatky podnikov do revitalizácie, konečné slovo mala mať NBS. Tá si počkala na výsledok volieb v septembri 1998, a krátko po ňom zmietla projekty zo stola...
Podľa navrhovaného zákona z dielne MH SR má strategicky významné spoločnosti určiť vláda rozhodnutím. Hmatateľným kritériom tu je počet zamestnancov -- aspoň 500. V dôvodovej správe k navrhovanému zákonu argumentuje výlučne technokraticky v duchu revitalizačného zákona spred 12 rokov, lebo "vláda SR sa snaží predísť situácii, v ktorej sa strategická spoločnosť dostane do hospodárskych problémov a následne jej prípadným zánikom by neboli pokryté základné potreby obyvateľov".
Minister Jahnátek by mal aspoň svojim voličom vysvetliť, ktoré základné potreby obyvateľov (nie zamestnancov) členského štátu EÚ budú ohrozené pádom akejkoľvek výrobnej spoločnosti. Je známe, že podnet na prijatie zákona vznikol na základe situácie v Nováckych chemických závodoch, ktoré sa dostali do konkurzu. Nešťastím tejto firmy podnikajúcej v ťažkej chémii je, že sa v nej ako vlastníci striedali slovenské finančné skupiny, a nie zatracovaný zahraničný kapitál. Ak by firmu vlastnil nejaký nadnárodný chemický koncern, existuje predpoklad, že situácia by vyzerala inak. Aj pokiaľ ide o obvinenie z kartelu...
Za povšimnutie stojí ďalší znak pre spoločnosti, ktoré možno zaradiť medzi strategické a následne ovládnuť štátom. Stačí, ak "významným spôsobom dodáva energiu, plyn, teplo, produkty rafinérskeho priemyslu pre obyvateľstvo a ostatný priemysel"... Teoreticky sem možno zaradiť benzínové čerpadlo, blokovú kotolňu, ale aj veľký elektrárenský podnik. Je dobre pripomenúť, že MH SR nespočetnými novelami sprísňuje energetickú legislatívu pri výrobe a rozvode elektriny, pri teple a zemnom plyne. Dôvodom má byť "zaistenie bezpečných a spoľahlivých dodávok energií".
Ak teda uveríme ministerskej liturgii o ohrození bezpečnosti dodávok energií, treba počúvať hlasy z Moskvy. Zasa prenikajú správy o neistých dodávkach plynu v blízkom období. Možno je to iba reakcia Rusov na novú Obamovu protiraketovú iniciatívu...
Veľa národohospodárov a podnikateľov vyhodnotilo Jahnátkovu iniciatívu s kreovaním a zachraňovaním strategických podnikov ako zbytočné a škodlivé opatrenie, koniec koncov odvádzajúce pozornosť od prehlbujúcej sa hospodárskej krízy. Zároveň vyjadruje neschopnosť exekutívy robiť rozumné opatrenia.
Juraj Strážnický, ekonóm