David Galland z Casey research opisuje svoj zážitok z posledných dní:
Pred pár dňami mi volala matka s dilemou. Končí sa jej depozitný certifikát (termínovaný vklad) a rozmýšľa kam ho umiestniť. Počula, že Ally Bank ponúka sadzby 2 %, a tak chcela odo mňa radu, či tam má presunúť svoje peniaze. Pre tých, ktorý Ally Bank nepoznajú, tá vznikla z bývalej finančnej divízie General Motors, GMAC.
Povedal som jej: "Ale, mami, prečo by si chcela vložiť peniaze do stratovej banky, ktorá je spojená so skrachovanou automobilkou a má portfólio plné toxických úverov?" Ona pokračovala: "Vedela som, že sa to spýtaš, ale oni dávajú až o 1 % viac ako súčasná banka. Nie je to skvelá myšlienka?"
Nechápte ma zle, moja matka je nadpriemerne inteligentná a je človekom, ktorý vykoná patričný prieskum. Celý tento problém je vlastne o tom, že aktívna vládna politika na úverových trhoch znižuje bezpečné výnosy, ktoré môže moja matka z depozitov získavať. Snaha centrálnych bánk a vlád o zníženie úrokových sadzieb a rekapitalizáciu komerčných bánk sa prejavuje v otázkach mnohých ľudí, ktorí sa snažia získať príjem zo svojho kapitálu pochádzajúci z každodennej práce.
Nízky výnos, ktorý z úrokov dostávame, je odvrátenou stranou aktívnej monetárnej politiky, ktorá chce stimulovať ekonomiku. A rozhodne to nie je jediný problém. Druhým oveľa dôležitejším problémom je riziko. Ani nie tak riziko jednotlivej banky, ale riziko toho, že inflácia môže začať prudko rásť a každý termínovaný vklad bude končiť s vysokou reálnou stratou. Ak inflácia dosiahne za rok hodnotu 5 % a my máme umiestnený termínovaný vklad na obdobie jedného roka, tak reálne strácame na kúpnej sile viac ako získavame na úrokoch. Naháňať sa preto za 1- či 2-percentným úrokom na termínovaných vkladoch je v súčasnosti obrovským rizikom najmä z dôvodu možnej inflácie, ktorá by sa mohla objaviť už čoskoro; a zničiť veľkú časť našich peňazí (v tom zmysle, čo si môžeme za ne kúpiť).
Prečo hrozí inflácia
V ďalšej časti analýzy ukážeme, že vládne výdavky dokážu "stimulovať" ekonomiku iba dovtedy, pokým pretrvávajú. Ak sa stimulačná hospodárska politika skončí, tak sa skončí aj rast ekonomiky, keďže tá nebola financovaná na základe zvyšovania produktivity práce. Preto bude mať vláda opäť na výber iba dve možnosti: podporovať ekonomický rast za cenu budúcej inflácie alebo stabilizovať ceny pri následnom poklese hospodárskeho rastu.
A keďže predpokladáme, že každá vláda preferuje krátkodobý ekonomický rast pred dlhodobým rastom, tak dôsledky takejto hospodárskej politiky sú jednoznačné -- inflácia. Stimulácia ekonomiky si vyžaduje zadlžovanie sa a vytváranie nových peňazí "zo vzduchu". Oboje má za následok rast inflácie v dlhodobom horizonte.
Inflácia sa však momentálne neprejavuje. Dôvod je jednoduchý -- pri ekonomickom poklese vzniká tlak na znižovanie cien, ktorý zo strednodobého horizontu vyvažuje inflačné tlaky. Pokles ekonomickej aktivity sa po nejakom období skončí a potom sa deflačné tlaky prestanú prejavovať a odštartuje sa inflačná špirála. Pokiaľ tá bude kŕmená očakávaniami spotrebiteľov, tak jej zastavenie bude nemožné bez toho, aby sa opäť nezadusil hospodársky rast.
Je takmer nepochybné, že inflácia bude na programe dňa. Otázka je len kedy. Viac o inflácii si povieme v ďalšom komentári. Pesimisti hovoria, že už v budúcom kvartáli sa začne prejavovať skutočná inflácia, čo by znamenalo, že úroky o rok budú oveľa vyššie ako teraz. Bežné vládne prognózy však hovoria o rastúcich inflačných tlakoch až v polovici budúceho roka. Ak majú pravdu vládni optimisti, tak uložiť peniaze na ročný termínovaný vklad môže byť relatívne bezpečné. Ak však majú pravdu pesimisti, tak strata z dlhodobejšej úložky v banke môže byť obrovská. Riskovať kvôli minimálnemu výnosu neflexibilitu v súčasných rizikových podmienkach považujeme za nerozumné.
Ronald Ižip, CI KOMODITY