"Väčšina nosných firiem chemického a farmaceutického priemyslu hlási 25- až 35-% medziročný prepad tržieb. Od petrochémie, cez základnú chémiu, až po gumu a plasty, od Bratislavy cez Senicu, Nováky po Humenné," povedal pre TASR prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) Roman Karlubík.
V chemickom odvetví je dopad na konkrétne podniky podľa neho rôzny, záleží od vyrábaných komodít. "Vo všeobecnosti je o niečo lepšia pozícia farmaceutických firiem, pretože záujem o ich výrobky poklesol menej. Týka sa to hlavne producentov hotových liekových prípravkov pre humánnu medicínu," spresnil.
Mnohé firmy urobili úsporné opatrenia
Firmy tohto priemyselného odvetvia prijali všeobecne platné pravidlá pre obdobie krízy. Minimalizovali náklady a koncentrovali sily do maximalizácie odbytu. "Dôležité je udržať si trhové podiely, lebo kríza nepotrvá večne a stratené pozície sa budú získavať ťažko - trh bude nanovo prerozdelený," konštatoval Karlubík.
Mnohé firmy urobili úsporné opatrenia. Škrty sa podľa Karlubíka týkajú takmer všetkých oblastí. Väčšinou sa zredukovali tie náklady, ktoré sú teraz najmenej efektívne a nie sú absolútne potrebné v krátkodobom horizonte. Patria k nim napr. školenia, marketingové akcie, bonusy pre zamestnancov a podobne.
Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky (ŠÚ SR) dosiahli firmy chemického a farmaceutického priemyslu na Slovensku za prvý štvrťrok 2009 celkové tržby 1,43 mliardy eur (43,08 miliardy Sk), čo bolo iba 61,3 % v porovnaní s prvým štvrťrokom roku 2008.
ŠÚ SR tiež uvádza, že firmy chemického a farmaceutického priemyslu za prvý štvrťrok 2009 zaznamenali medziročne pokles počtu zamestnancov o 953 osôb.
Pokiaľ kríza pretrvá, nemusia ju prežiť podniky, ktoré potrebujú reštrukturalizovať
"Čaká nás určite ešte pár ťažkých rokov, nikto nevie, a ani nemôže presne vedieť, aký bude vývoj. Skôr sa očakáva istá zotrvačnosť a len pomalé stúpanie na pôvodné úrovne," konštatoval Karlubík. Mnohé firmy majú podľa prezidenta ZCHFP zdravé základy, modernú výrobnú základňu a sú súčasťou nadnárodných korporácií a v takýchto prípadoch sa neobáva o budúcnosť. Pokiaľ však kríza potrvá dlhšie, nemusia ju prežiť podniky, ktoré ešte potrebujú reštrukturalizovať výrobu a nutne potrebujú investície do moderných technológií, vrátane environmentálnych.
Ohrozené môžu byť aj menšie a stredné podniky, so zaujímavým výrobným programom, ale s nedostatkom zdrojov na prežitie počas dlhšieho krízového obdobia. "Dôležitá je tu aj úloha štátu, aby sa nezhoršovalo podnikateľské prostredie napríklad prijímaním protipodnikateľských zákonov, ako to bolo v prípade zákona o environmentálnych záťažiach, ktorý našťastie prezident nepodpísal," dodal na záver Karlubík.