Naopak, Národná obroda vtedy v súlade s názorom viacerých ekonómov tvrdila, že na Slovensku sa v roku 2002 znížil počet ľudí patriacich k strednej vrstve a na ich úkor sa zvýšil počet chudobnejších, lebo reformy vytvorili "úzku vrstvu bohatých a širokú vrstvu chudobných“. Na jar 2004 si zase cestovné kancelárie v Trende povzdychli, že stredná vrstva medzi dovolenkármi mizne. V máji 2008 jedna menšia politická strana dôvodila, že prechod na euro zaplatí opäť stredná vrstva, a asi pred týždňom sa v HN objavila titulok, že podpora strednej vrstvy je pre Slovensko kľúčová.
Podľa doktoranda Trnavskej univerzity sa fenomén stredných vrstiev často vyskytuje v podaní politických subjektov, priamo úmerne s blížiacim sa termínom parlamentných volieb. Pritom mýtus podpory stredným vrstvám živí hlavne nevedomosť a účelnosť, keďže neexistuje jasná definícia strednej vrstvy na Slovensku. Tradične k vyššej strednej vrstve patrili zámožní obchodníci, podnikatelia a predstavitelia slobodných povolaní, kým k nižšej strednej vrstve patrili predstavitelia inteligencie. SAV tvrdí, že príslušnosť k strednej vrstve je skôr o pocite, ako o skutočnom stave, a dokladá výskum, podľa ktorého sa asi 70 % obyvateľov v roku 2008 radilo niekam do stredu spoločnosti. (Oproti roku 2005 bolo zrejmé zlepšenie vlastného hodnotenia obyvateľov -- prechod od nižších k vyšším priečkam v spoločnosti.)
Wikipédia definuje strednú triedu ako širokú skupinu ľudí, ktorá socio-ekonomicky spadá medzi pracujúcu a vyššiu triedu. Zároveň upozorňuje na rozdielne chápanie strednej triedy médiami a sociológmi - podľa sociológov ide zvyčajne o ľudí s relatívne vysokými príjmami, kým ľudí so strednými príjmami nepovažujú za strednú triedu.
Podľa EÚ SILC bol v roku 2008 priemerný ekvivalentný disponibilný príjem na Slovensku 483 eur na mesiac, a stredný ekvivalentný disponibilný príjem len 447 eur na mesiac. Čísla pre banskobystrický, prešovský a košický región sú ešte nižšie. To sú fakty.
Autor je podpredseda KDH pre ekonomiku