Pokles výkonu hospodárstva sa v druhom kvartáli zmiernil, v prvom štvrťroku HDP spadol o 5,6 percenta.
Ekonomiku stiahla do červených čísel najmä svetová hospodárska kríza, pre ktorú prišli mnohé firmy o objednávky a ohlásili prepúšťanie zamestnancov.
Silný rast strieda pád
Výkon slovenského hospodárstva sa z pozície medzi lídrami EÚ v poslednom období prepadol na nižšie priečky.
Kríza poznačila aj ďalšie krajiny únie, do ktorých Slovensko vyváža rozhodujúcu časť svojej produkcie.
Ekonomika nepraje investíciám
Slovenské hospodárstvo v druhom štvrťroku stiahol opäť najmä zahraničný obchod, dovoz aj vývoz sa prepadli o viac ako pätinu.
Výrazne klesli aj investície, a to o 17,6 percenta. Naopak, konečná spotreba verejnej správy sa zvýšila o 5,9 percenta a domácností o 0,7 percenta. Podľa spresneného odhadu úradu sa v druhom štvrťroku na Slovensku vytvoril HDP v objeme 15,64 miliardy eur (471,17 miliardy korún), v bežných cenách sa znížil o 6,5 percenta.
"Z hľadiska štruktúry sa takmer celý pokles HDP dá pripísať na vrub nízkej investičnej aktivity. Aj keď súčasná ekonomická situácia, keď podniky využívajú len malú časť svojich produkčnych kapacít, nepraje investíciám, očakaváli sme miernejší pokles," tvrdí analytik ING Bank Eduard Hagara.
"Podobne ako v Nemecku dochádzalo u nás k ďalšiemu výpredaju zásob, ktoré ubrali z rastu HDP vyše dvoch percentuálnych bodov. Prepad fixných investícií (o 17,6 percenta) sa oproti prvému štvrťroku ešte viac prehĺbil a potiahol HDP nadol o takmer 5 percentuálnych bodov. Spolu tak investície ubrali z rastu 7 percentuálnych bodov. Pokým pokles zásob znamená pozitívny signál pre vývoj ekonomiky v nasledujúcich štvrťrokoch (dá sa očakávať ich postupné dopĺňanie), pokles fixných investícií v strednodobom horizonte okliešti ekonomický rast, " tvrdí analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.
Spotrebe pomohlo najmä šrotovné
Spotreba domacnosti zaznamenala síce opäť pozitívny rast, ale pravdepodobne len vďaka šrotovnému, ktoré podľa odhadov analytikov prispelo k rastu spotreby 2 percentuálnymi bodmi. Odhliadnuc od šrotovného by spotreba domácností v súlade s rastúcou nezamestnanosťou klesala aj v druhom stvrtroku.
Navyše HDP sa viac opieralo o rast spotreby vlady ako o zlepšujúcu sa bilanciu zahraničného obchodu.
"Celkovo sa zdá, ze štruktúra HDP v 2. štvrťroku bola menej zdravá, ako sme očakávali. V nasledujúcich štvrťrokoch očakávame, ze investície a spotreba domacností, oslabovaná rastúcou nezamestnanosťou, bude ťahať ekonomiku nadol. Zlepšujúce sa indikátory ekonomického sentimentu v eurozóne však naznačujú, že tento výpadok domáceho dopytu by mohli postupne čiastočne kompenzovať zlepšujúce sa výsledky zahraničného obchodu. Stale očakávame, ze slovenské HDP v tomto roku klesne o 5.3%, v budúcom roku očákavame mierny rast (+1.5%)", dodáva Hagara.
Oživenie v eurozóne a najmä v Nemecku sa pozitívne prejavilo na exportoch, ktoré klesli menej ako v 1. štvrťroku a čistý export tak prispel k HDP pozitívne.
"Predpokladáme, že postupné oživenie v eurozóne povedie k medzikvartálnemu rastu HDP aj v treťom štvrťroku. Aj keď medzikvartálne rasty môžu byť po zvyšok roka nižšie ako v druhom štvrťroku, ekonomika by sa mala postupne zotavovať (predpokladáme, že dno ekonomika dosiahla v prvom štvrťroku). Po dnešnej štruktúre HDP vidíme pozitívne riziká pre náš celoročný odhad HDP na úrovni -5,5 percenta", dodáva Valachyová.
Hlbší prepad
Štatistici dnes zverejnili aj prognózu vývoja ekonomiky na tento rok. Úrad naďalej počíta s tým, že HDP krajiny klesne medziročne o 3,5 percenta.
Národná banka Slovenska (NBS) aj ministerstvo financií očakávajú výraznejší prepad výkonu ekonomiky.
You need to upgrade your Flash Player |