Nárast klientov zaznamenalo za prvý polrok tohto roku zhruba 80 % hotelov na Slovensku. Štatistika bude ešte priaznivejšia, ak sa do nej zahrnie aj letná turistická sezóna. Takmer všade zaznamenali značný prílev českých turistov, k čomu výrazne prispel kurz českej koruny. Bol to vhodný okamih na to, aby sa česká klientela na Slovensko vrátila a videla, že sa krajina rozvíja. Podnikatelia v cestovnom ruchu musia byť na očakávané zmeny dostatočne pripravení. I mladí ľudia majú záujem robiť v hotelierstve. Stáva sa však i to, že po nadobudnutí praxe odchádzajú niektorí do okolitých štátov, kde si i za horších pracovných podmienok zarobia podstatne viac.
Podmienky sa však začínajú i na Slovensku stabilizovať, lebo i doma si uvedomujú, že ak chcú mať dobrého odborníka, musia ho primerane zaplatiť. Priemerné platy sú v jednotlivých hoteloch rôzne, pohybujú sa zhruba v rozpätí od 9 500 Sk až nad 13-tisíc Sk. V súčasnosti trápi hotelierov na Slovensku predovšetkým vysoká daňová a odvodová zaťaženosť, ale aj nedostatočný záujem štátnej správy a samospráv o podnikanie v cestovnom ruchu.
"Svoje právo na inkasovanie poplatkov, daní a rôznych finančných príspevkov, ktoré sme povinní platiť, si vedia uplatniť všetci, ale otázne je, čo za to dostávame. Neraz sme ponechaní napospas osudu," uvádza prezidentka Zväzu hotelov a reštaurácií (ZHR) SR Ing. Zuzana Šedivá, ktorý momentálne združuje vyše 80 hotelov z celkového počtu 380. Pre HN ďalej konštatuje, že zatiaľ nie je samospráva motivovaná tak, aby bola nútená postupovať efektívnejšie. Riaditeľ hotela Patria na Štrbskom Plese Ing. Jozef Bendžala poukazuje na niektoré nedostatky v novoprijatom zákone o kúpeľnom poplatku. Ide totiž o to, že hosť platí v zariadení poplatok prvý i posledný deň. Ak býva jeden deň v jednom hoteli a ďalší v úplne inom, zaplatí ho v obidvoch. Poplatok by sa mal vzťahovať na prenocovanie, a nie na deň príchodu a odchodu klienta. Chce vedieť, čo za poplatok aj dostane a poznať spätnú väzbu. Veď, napríklad, len z hotela Patria dostane mesto ročne vyše troch miliónov korún. "Budeme trvať na spätnej väzbe. Musíme vedieť načo sa peniaze používajú a či vôbec smerujú do rozvoja cestovného ruchu. Nie sme proti inkasovaniu poplatkov, ale chceme vedieť, kde sú. Všade vo svete sa platí poplatok, ibaže až do výšky 95 % sa vracia opäť do cestovného ruchu," zdôraznila Z. Šedivá. Za pozitívny príklad, keď sa investície do obnovy mesta vracajú v podobe vyššej návštevnosti, uviedli mesto Poprad. Zrekonštruované hlavné námestie, vynovená Spišská Sobota, dokončujúca rekonštrukcia námestia v mestskej časti Veľká, hovoria samy za seba.
Pokiaľ ide o ceny pre domácich a zahraničných hostí, situácia sa v priebehu ostatných 3 rokov výrazne zmenila. Dnes si viac ako 98 % ubytovateľov v rámci zväzu uvedomuje, že nemôžu ani týmto spôsobom diskriminovať zahraničných turistov. Prezidentka zároveň poukazuje i na to, že na rozdiel od iných podnikateľov, ktorí sú zaťažení len odvodovými a daňovými povinnosťami voči štátu, hotelieri sa podieľajú na širokej škále ďalších poplatkov, za alkohol, tabak, kúpeľný a rekreačný poplatok a pod. Hotelierom a ubytovateľom vôbec komplikuje život aj nový zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte a prihlasovaní cudzincov na území SR, hlavne pokiaľ ide o jeho praktickú časť. Pracovníci na recepciách prácne vypĺňajú tlačivá pre hraničnú a cudzineckú políciu, ktoré odovzdávajú každých 5 dní. Od hostí navyše požadujú také údaje, ktoré nemajú uvedené v pase. Polícia doteraz neuznávala výstupy z hotelových softvérov, a preto sa i touto problematikou zväz podrobne zaoberá.
StoryEditor