Ficova vláda na Slovensku onedlho skončí a zajtra sa rozhodne, či bude v rovnakej, alebo pozmenenej podobe pokračovať, alebo nie. Pôsobenie tohto kabinetu sa dá stručne zhodnotiť asi takto: žiaden koniec sveta nenastal, no chváliť sa tiež nie je čím.
Najväčším pozitívom Ficovej vlády je totiž fakt, že nerozbila zabehnuté veci tak, ako to pred voľbami v roku 2006 Smer-SD sľuboval. Počas uplynulých štyroch rokov dokázalo Slovensko vstúpiť do eurozóny, či zaradiť sa do schengenského priestoru (hoci oba procesy rozbehla ešte predchádzajúca vláda). Fico nezrušil ani daňovú reformu, aj keď presadil zavedenie milionárskej dane čí zníženú sadzbu DPH na vybrané tovary a služby.
Okrem dokončenia už rozbehnutých vecí a neničenia všetkého, čo funguje, dokázala odchádzajúca vláda presadiť aj pár vlastných dobrých vecí. Napríklad skrátila čas na vracanie DPH, či oddelila výpočet odvodov od minimálnej mzdy. Hoci ju sčasti k tomu "dokopala" aj hospodárska kríza, išlo nepochybne o kroky správnym smerom.
Otázne však je, či tých úspechov nebolo v porovnaní s neúspechmi primálo. Odpoveď môže dať nielen Index podnikateľského prostredia, ktorý počas Ficovho vládnutia neustále klesal, ale aj rast nezamestnanosti, ktorý v čase krízy výrazne prekonal priemer EÚ. Odpoveďou sú aj verejné financie, ktoré sa boria s vysokým schodkom, či kauzy ako predaj emisií a nástenkový tender.
Slovensko nečaká po konci tohto volebného obdobia žiadna dramatická potopa, no už mu pomaly začína tiecť do topánok. Fico tak nebol úplne najhorší premiér (Mečiar bol horší), no od najlepšieho bol, žiaľ, veľmi ďaleko.