Polepšiť si voči USA
Jedným z dôsledkov takej zmeny by zrejme bolo, že Francúzsko by si tým výrazne polepšilo voči Spojeným štátom, za ktorými v tradičnom meraní ekonomiky dlhodobo silne pokrivkáva, uviedol britský denník Financial Times.
Sarkozy už vlani zostavil komisiu ekonómov vedenú protitrhovo zameraným nositeľom Nobelovej ceny Josephom Stiglitzom, aby vypracovala návrhy na nové metódy merania hospodárskej produkcie. Tie by odrážali napríklad subjektívne pocity šťastia, istoty a spokojnosti alebo udržateľnosti z hľadiska prírodných zdrojov.
Zahrňovali by i doteraz nezaznamenávanú aktivitu, napríklad starostlivosť o deti a domácnosť, zatiaľ čo napríklad produkcia finančného sektora by časť doterajšej váhy stratila.
Svet uviazol v kulte čísiel
Sarkozy využil k prezentácii návrhov komisie dňa výročia pádu americkej banky Lehman Brothers, ktorý eskaloval finančnú krízu, aby poukázal na to, že prebujnený finančný sektor nemusí byť ničím pozitívnym. Sarkozy vyhlásil, že svet sa kvôli zahľadeniu na HDP uviazol v kulte čísiel a kulte trhu. Dodal, že domáci štatistický úrad INSEE už začne nové indikátory zahrňovať do svojich čísiel.
Zahrnutie subjektívnych ukazovateľov do francúzskych ekonomických účtov by podľa autorov správy Sarkozyho komisie Stiglitza a Jean-Paula Fitoussiho mohlo znížiť rozdiel medzi HDP na hlavu Francúzska a USA o najmenej polovicu.
Bagetami k lepšiemu hodnoteniu
Teraz je americký HDP o 14 percent vyšší než francúzsky, Francúzom by v alternatívnom hodnotení mohlo pomôcť to, že majú nákladný sociálny systém, všeobecnú zdravotnú starostlivosť, dlhé prázdniny a ako raz ironicky poznamenal britský magazín The Economist, „dostatok teplých bagiet".
Sarkozyho politickým cieľom v prezidentskom úrade bolo zvýšiť priemerný francúzsky ekonomický rast o jeden percentný bod. Henri Guaino, ktorý Sarkozymu píše prejavy a podľa britského denníka na komisiu ekonómov vyvíjal „inšpiratívny" vplyv, poznamenal: „Tým sme z toho našli polovicu."
Návrh nenašiel pochopenie
Nezávislý ekonomický výskum však Sarkozyho nádeje toľko nepodporuje. Štúdia Deutsche Bank Research, ktorá sa týkala vzťahu šťastia a ekonomickej politiky vo vyspelých krajiných, zistila, že najvyššie sa na stupnici šťastia umiestnili dynamické a otvorené anglosaské ekonomiky USA, Británie a Austrálie spolu s krajinami voľného obchodu ako Švédsko a Dánsko.
Naopak ekonomiky sklerotické krajiny starej Európy ako Nemecko, Francúzsko alebo Rakúsko sa nachádzali v druhej lige, a z toho Francúzsko až na samom ich dne.
Vyššia rovnosť k šťastiu nepomáha
Výskum zistil, že hladinu šťastia v jednotlivých krajinách zvyšujú vyššie a zároveň zaslúžené priemerné príjmy, nízka nezamestnanosť s relatívne voľným trhom práce a ekonomická sloboda.
Naopak štedré sociálne dávky, vyššia sociálna rovnosť a väčšia rola štátu v ekonomike na šťastie ľudí prakticky žiadny pozitívny efekt nemajú. Ekonómovia k Sarkozymu nápadu poznamenávajú, že podobné indikátory ako dôležité doplnky už existujú napríklad v podobe Indexu ľudského rozvoja OSN a je o ne stále väčší záujem.
Väčšinou však ide o vysoko subjektívne ukazovatele a vládam v ich rozhodovaní o alokácii zdrojov nijako nepomáhajú. „HDP je stále oveľa lepším merítkom než tento typ mäkších ukazovateľov šťastia alebo kvality života. Neznamená to, že nie sú užitočné, je ale ťažké si ich predstaviť, ako by mohli nahradiť HDP," uviedol hlavný ekonóm londýnskeho Centra pre európsku reformu Simon Tilford.
Len ďalší omyl
Ekonómovia tiež poznamenávajú, že HDP sa meria predovšetkým kvôli tomu, že vzhľadom k zameraniu na presne merateľné materiálne ukazovatele ideálne slúži k porovnávaniu jednotlivých krajín. Merítka niečoho tak efemérneho ako šťastie môžu naproti tomu byť iné nielen v každej krajine, ale i v každom regióne a konieckoncov u každého jednotlivca.
Navyše je zistené, že priemerná úroveň šťastia je dlhodobo stála a s ekonomickým vývojom súvisí len krátkodobo. Financial Times v komentári poznamenáva, že alternatívne merítka voči HDP sú určite potrebné, vyjadruje však obavy z politického zneužitia subjektívnych indikátorov, ako sa ukazuje práve u Sarkozyho.
Politikov nikto nenúti zameriavať svoje programy len na HDP, naopak je žiaduce, aby voličom predkladali iné ciele. Absolutizácia alternatívneho ukazovateľa povedie u politikov a verejnosti len k ďalšiemu podobnému omylu, takže i z indikátora šťastia sa stane len ďalšie „jedno číslo, ktoré chce zahrňovať všetko", uviedol denník.