Európska centrálna banka nasledovala až s odstupom znižovať základné úrokové sadzby, a až oveľa neskôr predstavila aj program kvantitatívneho uvoľnenia menovej politiky, no objem nákupu štátnych dlhopisov na účely kvantitatívneho uvoľňovania je nižší nielen oproti Fedu, ale aj v porovnaní s Bank of England (BOE).
ECB navyše na konci roku 2008 rozšírila škálu svojich štandardných nástrojov na refinancovanie finančného trhu o dlhodobejšie refinančné aukcie so splatnosťou 12 a 6 mesiacov. Od tých po stabilizácii situácie v ekonomike v priebehu tohto roka postupne ustupuje, poslednú 12 mesačnú aukciu likvidity uskutočnila ECB v decembri, poslednú pravidelnú 6-mesačnú aukciu uskutočnila v marci tohto roka. Práve so skončením pravidelných 6-mesačných refinančných operácií sa spája aj začiatok normalizácie, teda postupného nárastu medzibankových sadzieb EURIBOR.
Vzhľadom na skutočnosť, že recesia začala, ale aj skončila skôr v zámorí, dominuje všeobecné očakávanie, že americký Fed bude patriť medzi prvé z trojice najsledovanejších centrálnych bánk (Fed, ECB, BOE), ktorá začne so sprísňovaním menovej politiky. Plán "ústupu" od extrémne uvoľneného nastavenia menových podmienok predstavil šéf Fedu Bernanke ešte v marci. Rovnako tak sa v priebehu tohto roka postupne viedla diskusia o "ústupovom pláne" od mimoriadne uvoľnenej menovej politiky aj v ECB.
Zásadný zlom v doterajšom vývoji očakávaní spojených s ústupom od krízovo uvoľnenej menovej politiky nastal na začiatku augusta, kedy Výbor pre operácie na voľnom trhu mierne zmäkčil hodnotenie hospodárskeho oživenia: namiesto "mierneho oživenia" upozornil Fed na "slabšie než očakávané" oživenie hospodárskej aktivity a zároveň dal najavo, že opatrenia na kvantitatívne uvoľnenie menovej politiky ostanú naďalej účinné.
Hoci sa tento signál niekedy mylne interpretuje ako začiatok druhej vlny kvantitatívneho uvoľňovania menovej politiky Fedu, v skutočnosti ide len o vysunutie nohy z pootvorených dverí "ústupového plánu", teda pripravované ukončenie kvantitatívneho uvoľnenia menovej politiky Fedu sa nateraz odkladá. V praktickej rovine síce Fed opäť pristupuje k nákupu štátnych cenných papierov, aby tak dodal likviditu, celkový rámec pre kvantitatívne uvoľnenie menovej politiky však ostal nezmenený. Inými slovami, Fedu bude dokupovať len dlhopisy v tom objeme, ktorý priebežne doteraz zmaturoval. Práve neobnovovanie priebežne splatných cenných papierov z portfólia Fedu bolo úvodnou fázou postupného ústupu od mimoriadneho krízového kvantitatívneho uvoľnenia menovej politiky. To sa však po augustovom rozhodnutí FOMC odkladá a americká ekonomika tak aj v druhom polroku bude mať pri oživovaní hospodárskej aktivity k dispozícii barličku mimoriadne priaznivého nastavenia menových podmienok.
Odklad sprísňovania menovej politiky v zámorí znamená aj odsun horizontu menového sprísňovania ECB až na budúci rok.
Vladimír Vaňo, analytik Volksbank