Naša aj svetová tlač prináša správy, že americký prezident sa prikláňa k rozhodnutiu o zrušení zámeru vybudovať raketovú a radarovú základňu v Poľsku a Česku v záujme dohody s Ruskom. Keď také rozhodnutie padne, bude to riadna frčka do nosa všetkým rusofóbom, a najmä našim. Nielen frčka do nosa. Bude to dôkaz, že európsku a globálnu bezpečnosť nemožno budovať bez Ruska, alebo dokonca proti Rusku. Ak to niektorí politici a mediálni komentátori propagovali, teraz sa ukazuje, že ich politická a žurnalistická odbornosť nie je príliš vysoká. Hovorí to aj o vnútornej sile Ruska. Veď ešte aj dnes sa dočítame v niektorých našich novinách, aká je ruská ekonomika slabá, ako v Rusku ubúda počet obyvateľov (to je pravda), aké je Rusko nedemokratické a plno ďalších ruských negatív. A predsa sa Rusko dokázalo pozviechať za 10 - 15 rokov z ruín dovtedajšieho štátneho útvaru, v ktorom existovalo, a opäť zohráva vo svete konštruktívnu a stabilizačnú úlohu. Dokázal by to štát, ktorého obyvateľstvo by bolo odcudzené od vlády, pretože by nemalo dostatočný vplyv na jej vytvorenie?
Frčku dostávajú aj signatári listu americkému prezidentovi asi spred mesiaca. Vyzývali amerického prezidenta, aby neopúšťal strednú Európu a neprenechával ju Rusku. Spojené štáty prijímajú svoje rozhodnutie o vybudovaní alebo nevybudovaní základní v Poľsku a v Česku výlučne vzhľadom na svoje globálne záujmy, a nie na záujmy akýchsi nie veľkých krajín v strednej Európe. Keby sme sa dostali - nedajbože - do problémov, taktiež by sa k nim stavali vzhľadom na svoje globálne záujmy, a nie vzhľadom na želania našich, hoci najlepších politikov. Budovať naše politické zabezpečenie na podpore zaoceánskych Spojených štátov a dráždiť pritom oveľa bližšie Rusko aj Nemecko, je jednoducho politická krátkozrakosť.
To v žiadnom prípade neznamená zabúdať na zásluhy Spojených štátov pri našom oslobodení od komunizmu, ale netreba zabúdať ani na to, že vtedy boli naše a ich záujmy zhodné a teraz už až také zhodné nemusia byť. Sme členmi Európskej únie, dodržiavajme jej pravidlá a podporujme veľmoci vo všetkom, čo považujeme za správne, ale nikdy niektorú z nich proti druhej alebo ostatným.
Ján Čarnogurský (1944) advokát, bývalý premiér. Môžete očakávať texty s filozofickým, náboženským a globálnopolitickým rozmerom. Najmä ruským. |