Vzhľadom na jeho rozhodujúcu prepojenosť na domácu ekonomiku pritom vážnejšiu hrozbu pre finančnú stabilitu SR predstavuje hospodárska kríza. V úvode štvrtého rokovacieho dňa aktuálnej schôdze Národnej rady (NR) SR to pred poslancami vyhlásil guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Ivan Šramko.
Prísnejšie úverové podmienky
Hospodárska kríza sa ku koncu roka 2008 prejavila na Slovensku najmä v podobe poklesu zahraničného dopytu, následného obmedzenia produkcie v priemysle a poklese ziskovosti.
"Zhoršená finančná pozícia podnikového sektora a najmä negatívne vyhliadky do budúcnosti sa pomerne rýchlo prejavili na trhu úverov. Banky sprísňovali štandardy na úvery, pričom podstatná sa stala priama návratnosť peňažných tokov," pripomenul Šramko. Zároveň v tom istom čase poklesol aj dopyt najmä po dlhodobých úveroch zo strany podnikov.
Menej úverov pre ľudí
Od začiatku tohto roka banky podľa guvernéra NBS zaznamenávajú výraznejší rast kreditného rizika podnikového sektora. Zhoršená ekonomická situácia, ktorá sa prejavila najmä na poklese produkcie, znížení tržieb a ziskovosti, obmedzila schopnosť podnikov splácať úvery bankám. "V sektore domácností sa situácia mierne odlišovala. Vybrané ukazovatele zaznamenali zhoršenie, ale nie v takej výraznej miere ako pri podnikoch," zdôraznil Šramko.
Postupné prenesenie finančnej krízy do reálnej ekonomiky a jej negatívny vplyv na podnikový sektor aj sektor domácností sa tak prejavil aj na poskytovaní úverov. "Kým úvery domácnostiam zaznamenali pokles tempa rastu na 5,6 %, úvery podnikom v prvom polroku mierne poklesli o 0,6 %," priblížil šéf centrálnej banky.
Banky sa musia uskromniť
Kríza ovplyvnila aj ziskovosť bankového sektora. Kým ešte vlani dokázal podľa Šramka generovať pomerne vysoký objem zisku 0,55 miliardy eur (16,60 miliardy Sk), prvá polovica tohto roka už bola pre slovenské banky z pohľadu dosiahnutého zisku pomerne nepriaznivá. "Ziskovosť k júnu 2009 medziročne klesla o takmer 50 % alebo 167 miliónov eur (5,03 miliardy Sk)," doplnil guvernér centrálnej banky.
Po Šramkovi momentálne poslednýkrát vo svojej funkcii na pôde parlamentu vystupuje odstupujúci minister pôdohospodárstva Stanislav Becík, ktorý predkladá tri návrhy z dielne jeho rezortu. Z tohto dôvodu poslanci preskočili viac ako desať bodov, ktoré boli v programe zaradené pred nimi. "Je to organizačné riešenie, pretože minister ešte vykonáva svoju funkciu a nevieme, kedy bude menovaný nový minister," vysvetlil predseda parlamentu Pavol Paška. (1 EUR = 30,1260 SKK)