Zvýšenie účinnosti daňovej kontroly

Daňová správa SR zaviedla od roku 2004 mnoho racionalizačných prvkov v riadení daňovej kontroly podľa systémov princípov na podporu manažmentu výkonov (performance management).
Analýzy výsledkov za prvé mesiace tohto roku potvrdzujú správnosť nastúpenej strategickej línie i opodstatnenosť radikálnejších koncepčných zmien, keď je plán kontrol orientovaný najmä na zvýšenie účinnosti, t. j. na kvalitu.
Podľa štatistických porovnaní k 30. aprílu 2004 bol nárast finančných dorubov z nálezov daňovej kontroly oproti rovnakému obdobiu minulého roku o vyše 140 percent (k 30. aprílu 2003 boli nálezy z kontrol vrátane sankcií spolu 1,25 mld. Sk, zatiaľ čo k 30. aprílu 2004 predstavovali 2,97 mld. Sk). Ešte síce nie je koniec roka, ale medziročný trend je presvedčivý.
V daňovej kontrole Daňového riaditeľstva SR sa urobilo radikálnejšie upratovanie a viac sa analyzuje pridaná hodnota i produkcia a komplexná efektivita jednotlivých kontrolórov daní. To prispelo k tomu, že účinnosť kontroly sa oproti minulému roku tiež radikálne zvýšila. Väčšina kľúčových kontrol má až 60-percentnú úspešnosť, to znamená, že zlepšením plánovania kontrolných cieľov teraz až šesť kontrol z desiatich realizujú daňové orgány s nálezom, t. j. s dorubom daní.
Daňové úniky majú veľa podôb a definícií, veľmi ťažko sa kvantifikujú. Kontrolné doruby preukázané daňovou kontrolou a potvrdené rozhodnutiami súdov (ak ide o daňové spory) sú podkladom pre exaktnú štatistiku tých daňových únikov, ktoré boli zjavne a evidentne preukázané a vyčíslené. Všetko ostatné sú, boli a budú len kvalifikované odhady.
Podiel čiernej ekonomiky na Slovensku je stále nepriaznivý. Tvorí dvojciferné číslo a odhady expertov oscilujú väčšinou okolo hranice 15 -- 20 percent HDP. O to cennejšia je efektívnosť, ktorú daňová správa i kontrola neustále precizujú, aby zdroje verejných financií a výchova k prevencii pozitívneho daňovo-právneho povedomia väčšiny daňových subjektov v krajine smerovala k plneniu plánu daňových príjmov. Daňové príjmy tvoria tradične základ verejných financií štátu v každej trhovej ekonomike.
Radikálne sa zlepšujúci trend vo výsledkoch daňovej kontroly je o to pozoruhodnejší, že doteraz je tento druh náročnej práce -- osobitne kvalifikovanej zložky štátnej správy -- v Slovenskej republike odmeňovaný len okrajovo a spoločensky neadekvátne ich dosahovaným výsledkom.
Daňové príjmy dohľadané kontrolou daní a tie, ktoré sa z nich podarí aj reálne vymôcť (t. j. reálne peniaze, nie fiktívne čísla) sú v princípe v každej trhovej ekonomike stálou najosvedčenejšou potenciálnou rezervou pre štátny rozpočet. Preto je odôvodnené očakávať, že jedným z praktických systémových krokov Ministerstva financií SR k stabilizácii verejných financií a k ich komplexnej konsolidácii bude okrem zavedenia systému štátnej pokladnice od roku 2004 aj prehodnotenie doterajšieho odmeňovania a valorizovania platov daňových úradníkov. Naliehavé je to najmä pri skúsených kontrolóroch, kvalitne vzdelaných profesionáloch schopných vykonávať plnohodnotný audit a verifikáciu finančných výkazov.
Naopak, ak sa tak nestane, migračné vlny najlepších expertov z daňovej správy v štátnom sektore do privátneho sektora budú pokračovať. V rokoch 2000 -- 2003 odišlo z rôznych dôvodov, najmä však platových, z Daňovej správy SR vyše 1 400 pracovníkov, z toho 440 daňových kontrolórov. Vychovať kvalitného daňového kontrolóra pritom netrvá mesiace, ale roky. Je nepochybným luxusom a hazardom krajiny, aby štátna správa draho vychovávala najlepších expertov pre privátny sektor.