Predvčerom sa na Národnom konvente o Európskej únii hovorilo aj o reformách a nevyhnutnosti mať na ministerstvách vybudované silné analytické kapacity. Táto debata je veľmi dôležitá, stará, a zatiaľ, na našu škodu, takmer nepokročila.
V nedemokratických režimoch osvietení či menej osvietení vladári vydávajú regulácie podľa svojej mienky a potreby, a nemusia nikoho presviedčať o ich správnosti. Všetko je nad slnko jasné, a ak sa veci nakoniec vyvŕbia inak, ako vladár zamýšľal, prijme sa nová, opäť správna regulácia. Tento systém pokusov a omylov je intuitívny, ale spomaľuje rozvoj krajiny a po čase vedie k pádu režimu.
V demokraciách je situácia zložitejšia, čo síce brzdí nadšených reformátorov, ale väčšinou je to na prospech spoločnosti: vlády musia skladať účty voličom. Aby tak mohli urobiť, potrebujú informácie - štatistiky, potrebujú monitorovať a vyhodnocovať súčasnú situáciu, obhajovať navrhované regulácie na jej zlepšenie, a fundovane dokazovať odbornej verejnosti, že regulácie slúžia rozvoju krajiny, a nielen zlepšeniu osobného imidžu reformátorov. Preto vlády potrebujú vlastné analytické oddelenia a voliči nezávislých ekonómov z akadémie, ktorí priebežne vyhodnocujú úmysly a činy kabinetu.
Viac než dvadsať rokov po revolúcii u nás takmer nepokročila kultúra analýz, odborných argumentov a tvorby politík podložených informáciami. Reformátori veria svojej neomylnosti a marketingu, a neveria analýzam, lebo im väčšinou nerozumejú. Nemajú odborných oponentov v akadémii ani v súkromných think-tankoch, ktoré sú poväčšine buď podmienené ideologicky, alebo sú mdlého vedeckého ducha, alebo zápasia s finančnými suchotami. Ak sa už aj mnohé mladšie demokracie tešia vyhodnocovaniu vplyvov politík na obyvateľstvo a podnikateľov, my tento demokratický kapitalistický luxus nepoužívame a nahradili sme ho čírym formalizmom. Volič má reformátorom buď veriť a voliť ich, alebo im neverí a basta.
Je príjemné politikom prosto veriť, no zároveň je to pre štát aj veľmi nebezpečné. Prezident Klaus svojho času argumentoval, že na Slovensku bolo možné prijať niektoré reformy preto, lebo máme slabšiu demokraciu. V tomto s ním čím ďalej, tým viac súhlasím - nakoniec sa ukazuje, že niektoré reformy boli len imidžovky a väčšia diskusia by priniesla viac politickej zhody a stability.
Autor je poslancom KDH.