A je to tu. Včera sme sa dozvedeli, prečo sa štát v období prebiehajúcej krízy neodhodlal k razantnejšiemu uťahovaniu opaskov. "Keď si pozriete štruktúru HDP, jeden z mála komponentov, ktorý má pozitívnu úroveň, sú práve verejné výdavky a ako hovorím, celý svet pristúpil k tomuto variantu. Takže budeme v tom pokračovať aj my. Je zrejmé, že keby došlo ku kráteniu verejných výdavkov, určite by bol ten prepad väčší," povedal včera po rokovaní vlády minister financií Ján Počiatek.
Takže slová o tom, že sa bude posudzovať každá minutá koruna (teraz už euro) na základe efektu, ktorý tento výdavok prinesie, sú preč. Teraz stačí, že sa minuli a verejné výdavky sú v štruktúre HDP "jeden z mála komponentov, ktorý má pozitívnu úroveň". Problém nie je totiž v tom, zvýšiť spotrebu verejnej správy, a tak potlačiť HDP o niečo nahor, problémom je minúť tieto peniaze skutočne efektívne. V prvom polroku pritom štát o podpore ekonomiky cez zmysluplné infraštruktúrne projekty iba rozprával. Žiadne peniaze navyše napríklad nenatlačil do výstavby diaľnic, a iba riešil, ako zabezpečiť prežitie PPP projektov. Peniaze sa tak vo väčšine prípadov minuli na klasickú spotrebu, aká by tu bola kríza - nekríza. Inak povedané: s pokojným svedomím sa prejedli, veď ono sa to už nejak zdôvodní. Schodok bude vyšší, dlhy tiež, požičiame si a niekto to potom zaplatí. Hlavne, také niečo voliča nenaštve.
Škoda len, že rovnako ako štát nemôžu proti kríze bojovať aj podniky a bežní ľudia. Keď sa im znížia príjmy, tak ako v tomto prípade štátu, nemôžu si povedať, že ideme míňať jedna radosť, potešíme tým sami seba a ešte aj podporíme v štruktúre HDP položku domáci dopyt. Oni totiž, na rozdiel od ministra Počiatka a súčasnej vlády, ktorí spravili z vlastnej nečinnosti a naháňania politických bodov protikrízové opatrenie, čelia základnému pudu ekonomickej sebazáchovy. Vedia totiž, že niekto tie dlhy raz bude musieť zaplatiť.
Štát tento faktor zjavne netrápi. Ten si môže požičiavať ešte relatívne dlho bez toho, aby to občania zo dňa na deň pocítili, tak prečo sa tým znepokojovať. Ak premiér Robert Fico dokáže urobiť z predraženého futbalového štadióna protikrízové opatrenie, tak Jánovi Počiatkovi ani netreba vyčítať, že stráca kontakt s realitou. Pretože v tomto prípade to nie je omyl, ale pracovná metóda. Preto by maskotom protikrízových snáh vlády mohol byť pštros. Samozrejme, s hlavou vrazenou v piesku.
Lukáš Pardubský