Zmierenie

Dvadsiate výročie Nežnej revolúcie sprevádzalo prekvapujúce množstvo podujatí. Médiá boli plné výročia a rôzne diskusné či spomienkové zhromaždenia prebehli azda v každom meste. Na jednej strane by sa dalo povedať, že sme potrebovali dvadsať rokov, aby sme sa aj my prihlásili k účasti na páde železnej opony. Svet sa zhoduje, že to bola najvýznamnejšia udalosť od skončenia druhej svetovej vojny. Ak by sme výročie odignorovali, našli by sa susedia, ktorí by našu účasť na páde komunizmu radi popreli.

Prekvapujúco zazneli na našej domácej pôde prejavy, ktoré akoby chceli vrátiť dvadsať rokov naspäť. Požadovali znovu sebakritiku od bývalých komunistov. Treba povedať, že významný právnik zo Slovenska, ktorý bol kedysi radovým členom strany, sám na seba uplatnil vysoké morálne nároky, ktorým podľa vlastného posúdenia nevyhovel a stiahol sa zo Slovenska do Českej republiky. Ale on stanovil morálne nároky sám na seba. Tým, ktorí stanovujú morálne nároky na druhých, čiže bývalých komunistov, treba pripomenúť, že pred dvadsiatimi rokmi sme sa s vtedajšími komunistami dohodli na spoločnej vláde, nazvali sme ju vláda národného porozumenia a považovali sme to za dobrý názov. Azda už národné porozumenie neplatí? Pretože ak by neplatilo, bývalí komunisti by mali čo vytknúť aj nám. Napríklad, že hospodársky a sociálny systém, ktorý sa začal pred dvadsiatimi rokmi, umožnil rozohrať pyramídové hry, cez ktoré niekoľko jednotlivcov obralo o úspory desaťtisíce občanov, oveľa chudobnejších než napríklad šéfovia BMG a Horizontu. Niektoré zápasy sú už jednoducho ukončené. Umelé vracanie sa k nim vyvoláva skôr znechutenie. Každý si môže ponechať svoje hodnotenie minulosti, ale nadviažme na princíp národného porozumenia a kráčajme vedľa seba do budúcnosti.