Nemá scenár pre bankrot členského štátu a nedovoľuje eurozónu opustiť, ani z nej niekoho vyhodiť. Čo má, sú pravidlá, ktoré skoro nikto nedodržiava, a pokuty, ktoré nikto neplatí. Len si to vezmime, napriek zákazu pomoci bola Grécku poskytnutá pôžička, obišlo sa to tvrdením, že ide vlastne o dobrovoľnú pôžičku dobrovoľného zoskupenia krajín, nie zakázanú pôžičku celej únie...
Je pravda, že Brusel vytvoril Fond finančnej stability. Ten je síce potenciálne veľmi silný (a môže odradiť špekulantov od útoku na euro), nemá však žiadne vlastné zdroje a je založený iba na prísľube účastníkov, že ho zabezpečia vydaním vlastných dlhopisov.
Predchádzanie bublinám
A ďalej, polročná práca na "reformách" inštitúcií mala jedno výrazné obmedzenie, čokoľvek nové nesmie narúšať maastrichtské, resp. lisabonské pravidlá. Výstup tomuto zadaniu zodpovedá. Komisia, Ecofin a "task force" Európskeho prezidenta Hermana van Rompuya prišli s tromi dôležitými vecami. Sankcie a pokuty majú byť odteraz zautomatizované a nemajú podliehať politickému procesu. Majú byť tiež rozšírené predovšetkým na "trvalo neudržateľný schodok" bežného účtu platobnej bilancie. Pomôcť má podľa predstáv Rumpuyovej skupiny aj systém včasného varovania. Ten spočíva v tom, že Európska komisia dokáže skôr rozpoznať nebezpečné nerovnováhy typu španielskej či írskej realitnej bubliny.
Ale Wolfgang Munchau z Financial Times správne upozorňuje, že nič z toho nemôže fungovať. Žiadna krajina sa nikdy nevzdá hlasovacích práv. Rovnako smiešne je to so systémom včasného varovania. To si niekto vážne myslí, že španielsky či ruský premiér by v roku 2007 zaviedol zvláštnu daň na nehnuteľnosti, pretože dostal nejakú varovnú analýzu z Bruselu?
Že Francúzi nedodržiavali kritériá skoro nikdy a Nemecko ešte pred pár rokmi tiež nie, sa všeobecne vie. Munchau však správne upozorňuje, že pokutu nedostalo ani Grécko v roku 2009. Rovnako súčasný írsky deficit vo výške 32 percent HDP je považovaný za výnimočnú, teda netrestateľnú situáciu. Nemecko je síce vzorné v krotení deficitu, ale dlh voči HDP má zatiaľ väčší ako Španielsko alebo Portugalsko. Ich problémom bol vysoký súkromný, nie štátny dlh.
Nesústredená Európa
Ustavičné točenie sa okolo pravidiel a sankcií je dôkazom toho, že sa Európa sústreďuje na druhoradé veci. Niet divu, že počas jedného jediného dňa padlo minulý týždeň zase všetko pod stôl. Pokuty nebudú automatické a Nemcom aj Francúzom došlo, že je potrebné presadiť dodatky k Lisabonskej zmluve. Fond finančnej stability má skončiť v roku 2013 a nahradený má byť Európskym menovým fondom, záchrana členského štátu má byť za určitých okolností možná, rovnako tak má byť umožnený aj odchod a vylúčenie z eurozóny.
Lenže francúzsko-nemecká os sa začína opäť rozpadať a menšie štáty odmietajú revíziu európskych zmlúv. Zdá sa, že veľký krok smerom k normálnej menovej únii (ministerstvo financií, daň, dlhopis) urobí eurozóna až po nejakej ďalšej kríze. Zároveň sa však zvyšuje pravdepodobnosť, že ďalšiu krízu už euro prežiť nemusí.