V ostatnom čase sa na verejnosť dostávajú stále nové a nové informácie o tendroch, ktoré vyvolávajú otázniky. Ide buď o prideľovanie štátnych zákaziek za podozrivo vysoké ceny, o netransparentné tendre, či o biznis bez verejnej súťaže. S dátumom blížiacich sa volieb takýchto problémových tendrov neubúda, skôr naopak.
Je logické, že fungovanie štátu sa nemôže riadiť výlučne volebným cyklom. Úplne zmrazenie verejného obstarávania tak nie je mysliteľné. To by od vlády asi nik nevyžadoval. Problém je skôr, že to vyzerá na stále rastúci apetít a razenie hesla: najedzme sa, kým sa ešte dá.
Keď v roku 2006 bolo zrejmé, že dôjde k predčasným voľbám, rozhodla sa Dzurindova vláda, že počas šesťmesačného obdobia už nepredloží žiaden návrh na privatizáciu štátneho majetku. Výsledkom tak bol napríklad stop pre doprivatizáciu distribučných spoločností či úplné zastavenie predaja železničného Carga. Ficova vláda síce neprivatizuje, no pred voľbami "otáča“ cez tendre toľko peňazí, čo sa len dá.
Odloženie niektorých investícií na obdobie po voľbách by mohlo z politického hľadiska pomôcť aj koaličným stranám. Ich nominanti by totiž nemuseli vysvetľovať, prečo priklepli verejné peniaze tým-ktorým firmám, prečo si objednávajú drahé weby či dávajú tesne pred voľbami rekonštruovať hasičské stanice.
Na to sa však teraz vôbec nehľadí. Vyzerá to teda tak, akoby si niekto uvedomil, že o pár týždňov už vo vláde sedieť nebude. A čo môže "pretendrovať“ dnes, netreba odkladať na zajtra. Pretože ďalšia príležitosť sa už nemusí vôbec vyskytnúť.