Hľadanie zdrojov, alebo šetrenie na ľuďoch neobchádza ani zamestnancov v zdravotníctve. Minister financií na tlačovke 16. augusta 2010 vyslal signál lekárom, zubným lekárom, sestrám a pôrodným asistentkám, že možnosť, ktorú majú zo zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, jeho § 5, odseku 8, si v budúcnosti nebudú môcť uplatňovať.
Konkrétne pri výpočte základu dane zamestnanec, ktorý vykonáva uvedené zdravotnícke povolania, si po odpočítaní poistného a príspevkov môže znížiť príjmy zo závislej činnosti aj o úhrady zdravotníckeho pracovníka za jeho ďalšie vzdelávanie. Vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 31/2006 Z. z. o výške úhrady zdravotníckeho pracovníka za ďalšie vzdelávanie sú stanovené maximálne sumy, ktoré si tieto kategórie zamestnancov v zdravotníctve môžu ako ekonomicky oprávnené náklady znížiť. Zdôrazňujem fakt, že zdravotnícky pracovník sa musí celoživotne vzdelávať na svoje náklady, mnohokrát vo svojom osobnom voľne, počas dovolenky, náhradného voľna a podobne. Pritom Vyhláška MZ SR č. 366/2005 Z. z. o kritériách a spôsobe hodnotenia sústavného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov v § 2, odsek 1, stanovuje päťročný interval hodnotenia. A to, prosím, v každom študijnom odbore, v ktorom získal odbornú spôsobilosť. Pri takýchto nárokoch a zaťažení príde minister financií s návrhom zrušiť možnosť uplatňovania odpočítania, ktoré bolo možné uskutočniť po prvýkrát za rok 2008. Proti tomu sa nedá nič iné konštatovať, len, že sa uberá nesprávnym smerom. Situácia v zdravotníctve je dlhodobo neuspokojivá, občania nie sú spokojní so službami, zamestnanci zase s mierou odmeňovania a aj s pracovnými podmienkami. Dlhodobo sa vedú diskusie o nedostatku odborníkov v našich nemocniciach, o odchode lekárov do iných krajín Európskej únie, o migrácii našich zdravotných sestier, ktoré idú robiť odborne nižšiu prácu do okolitých krajín a "my" im aj tú slabú možnosť zoberieme. Pretože náklady na vzdelávanie sú vyššie, ako to umožňuje vyhláška.
Ak sa súčasná vláda rozhodla ísť týmto smerom, čoskoro sa bude musieť vážne zaoberať otázkou, kto bude ošetrovať a liečiť našich občanov, pretože nedostatok odborníkov v tomto rezorte nie je problémom len Slovenska. Navrhovaný krok nepovažujeme za systémový a neprinesie ani očakávané financie, ale nevôľu zdravotníckych zamestnancov a odradí i tých mladých ľudí, ktorí zvažovali študovať na zdravotníckych školách. Veková štruktúra lekárov a sestier by mala signalizovať politikom, že je potrebné zaoberať sa vzdelávaním odborníkov, ktorých je málo a v krátkej budúcnosti ich bude akútny nedostatok. Tieto konštatovania vychádzajú z reality. Veď priemerný vek sestier je viac ako 45 rokov, u lekárov prvého kontaktu, revíznych lekárov, stomatológov a ďalších špecialistov sa priemerný vek pohybuje okolo 60 rokov.
Ale späť k navrhovanému kroku. Nariadenie vlády č. 296/2010 Z. z. zo dňa 9. júna 2010 o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností upravuje podmienky odbornej spôsobilosti a spôsob ďalšieho vzdelávania. Ak sa na jednej strane vyžaduje celoživotné vzdelávanie, je potrebné na strane druhej vytvoriť aj adekvátne podmienky a k tomu jednoznačne patria aj tie ekonomické. Cieľmi by mali byť vyššia vzdelanosť našich odborníkov, lepšia kvalita poskytovaných služieb, spokojní pacienti, ale aj zamestnanci, na ktorých sa v programovom vyhlásení vlády pre toto volebné obdobie akosi (ako zvyčajne) zabudlo. Zámerne?
Anton Szalay, predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb