Kerry využil Bushove zbrane

Bol to týždeň, ktorý patril demokratom a ich bostonskému konventu. Bushov vyzývateľ John Kerry, ktorý neoplýva charizmou posledného demokratického prezidenta Billa Clintona, musel presvedčiť milióny Američanov pred televíznymi obrazovkami, že aj on dokáže zelektrizovať davy. Pred voličmi sa musel zbaviť toho, čo ho sprevádza dve desaťročia -- titulu demokratický senátor z Massachusetts. Senátori sú známi zdĺhavým, nudným a zložitým vystupovaním na zákonodarnej pôde. Preto stavil na imidž vojnového hrdinu a svoje pôsobenie v Senáte v prejave, ktorým zjazd vyvrcholil, takmer nespomenul. Demokrati z Massachusetts sa navyše tradične zaraďujú k najliberálnejším v krajine. No na úspech potrebuje aj hlasy nezávislých voličov či umiernených republikánov.
Podľa toho vyzeral zjazd aj jeho vystúpenie. Demokrati si uvedomujú, že ak chcú naozaj prelomiť dominantné postavenie republikánov v exekutíve aj v legislatíve, musia vstúpiť na územie, pre nich dlhé roky "nepriateľské". Nemohli napádať Busha od svitu do mrku, nemohli sa predvádzať svojimi najliberálnejšími postojmi. Poväčšine sa vyhýbali prime-timu. Aj preto najväčší liberáli a krikľúnski kritici prezidenta ako exguvernér Howard Dean, kongresman Dennis Kucinich či reverend Al Sharpton dostali priestor iba v málo sledovaných časoch. Bývalým Kerryho primárkovým súperom to však neprekážalo, túžba zosadiť zo stoličky v Bielom dome republikána Georgea W. Busha je silnejšia.
Kerryho prejav prinajmenšom prekonal očakávania. Málokto si pamätá, aby mal demokrat taký jastrabí prejav, akým bol ten minulotýždňový v Bostone. Dominovala mu vojna proti teroru, Irak, armáda aj hodnoty viery. "Nechcem tvrdiť, že Boh je na našej strane. Ako nám povedal Abraham Lincoln, chcem sa skromne modliť, že sme na strane Boha," povedal Kerry. Demokrati tak obracajú proti republikánom ich vlastné zbrane. Kerryho jedinou šancou je presvedčiť americkú spoločnosť, že v zmenenej Amerike a svete po 11. septembri je tým pravým lídrom on.
Republikáni už vedia, na čo majú na prelome augusta a septembra, keď prijme nomináciu prezident Bush, odpovedať. Často sa hovorí, ako po zjazde kandidátom narastú preferencie. No podstatné nie je, ako vysoko ich katapultujú, ale na ako dlho.