Dosť dôvodov na zmenu daňovej správy

Daňová reforma v SR sa v roku 2004 uviedla zmenou legislatívy a s radikálnou korekciou dane z príjmov (19-percentná sadzba) a DPH (z dvoch pásiem len jednopásmová 19-percentná daň). Okrem legislatívnej zmeny dozrela doba aj na zefektívnenie doterajšej organizácie a riadiaceho modelu daňovej správy SR.
Analýzy procesov ukazujú, že z hľadiska siete daňových orgánov je súčasná sústava, pozostávajúca z ôsmich pracovísk Daňového riaditeľstva SR a 102 daňových úradov, veľmi nepružná, drahá, neefektívna a neflexibilne riaditeľná. Chýba akčnosť a lepšia koordinácia kontroly, absentovala možnosť nasadenia jednotlivých kontrolórov aj v iných regiónoch ako ich miestna príslušnosť. Nerovnorodá štruktúra (napr. veľkosť daňových úradov od najmenších do 20 pracovníkov, po najväčšie s počtom vyše 200 pracovníkov) a vysoký počet daňových úradov sťažujú a zdražujú efektívne riadenie daňovej správy. Modely a skúsenosti v moderných krajinách EÚ potvrdzujú trend k menšiemu počtu daňových úradov s vyšším počtom pracovníkov. Priemer je nad 200 pracovníkov, hraničná efektívnosť je vyše 50 pracovníkov. V SR má vyše polovice daňových úradov menej pracovníkov ako 50.
Najväčšími bariérami zefektívnenia sú platný zákon o daňových orgánoch a predpokladaná politická nevôľa poslancov byť ústretoví k zmene nepružného riadiaceho modelu na pružnejší.
Technické diskusie okolo konečnej podoby návrhu modelu sa neskončili. Ale ak vychádzame zo skúseností podobne veľkých krajín ako je SR (napr. Maďarska alebo Holandska), tak lepším modelom by bola zrejme orientácia na dvojúrovňový model riadenia. Zrušil by sa medzičlánok -- pracoviská Daňového riaditeľstva SR -- a vytvorila by sa sieť niekoľkých veľkých daňových úradov s vyšším počtom pracovníkov, Napríklad deväť približne podľa regiónov alebo asi 40 podľa bývalých okresov.
V čom spočívajú riziká? Je to spomínaná politická priechodnosť, bariéra potrebnej zmeny súčasného daňového informačného systému na nový a nedostatok kapacít na zmeny (vhodné veľké budovy v krajských centrách na veľké regionálne veľké daňové úrady). Treba rátať aj s ďalšími potenciálnymi brzdiacimi faktormi.
Od zmien sa očakáva viacero pozitívnych efektov. Predovšetkým je to
úspora nákladov na daňovú správu (napr. redukciou počtu predstavených), úspora kapacít a s tým súvisiacich fixných nákladov budov a techniky. Reforma prinesie lepšie riadenie, rýchlejšiu implementáciu stratégií a vyššiu pružnosť a flexibilnosť celého systému daňových orgánov. Vyhovelo by sa požiadavkám Medzinárodného menového fondu a EÚ posilniť kontrolu a exekúcie, oddeliť výkon kontroly a exekúcii od správy a na väčšiu orientáciu na cieľ.
Dnešný stav nevyhovuje. Interný reinžiniering procesov je nutný ako prvý krok. Niektoré procesné analýzy sa už vykonali a podrobili benchmarkingu a komparácii so štandardom vo vyspelej Európe. Podľa strategického plánu DR SR by do konca mája 2004 mal prebehnúť aj externý organizačno-riadiaci audit, ktorého závery môžu doplniť doteraz známe poznanie v danej oblasti. Novela alebo úplná zmena doterajšieho zákona o daňových orgánoch je v legislatívnom pláne vlády na tento rok. Veľa bude závisieť od toho, ako sa k horúcej téme na ozdravenie verejných financií postaví vláda a ako parlament.