Hurá, máme nízke dane pre bohatých! Len nám súdruhovia zo starej nikdy nie väčšiny zabudli povedať o druhej strane mince – nízke verejné príjmy znamenajú aj málo verejných peňazí na všetko vrátane školstva. Takže rodičia sa môžu deliť na tých, ktorí peniaze majú a školy si pre svojich potomkov zaplatia, a na tých, ktorí peniaze nemajú a pre náš systém sú nepodstatní. V skutočnosti to nie je také jednoduché.
V školách naše deti získajú vzdelanie presne také, aké je možné za málo peňazí očakávať. Ak učitelia nie sú fanatici povznesení nad problémy nízkorozpočtového Slovenska, tak škola dokáže naše deti tak vyskúšať a oznámkovať. Rodičia ich na to doma pripravujú, učia, píšu úlohy, platia doučovanie, selektujú pre kariéru, pre ktorú sa u nás niektoré deti rodia vďaka príslušnosti k elite. Deti chudobnejších rodičov, či tých, ktorí ich doma nestíhajú učiť, majú smolu. Selektívnosti sa prispôsobil aj trh základných škôl: raz som bol na cirkevnom gymnáziu, kde po chodbách chodili samí géniovia a vo vitrínach boli samé poháre a medaily. Cirkev tu vychovávala elitu, aj keď väčšinou by sme ju spájali práve s chudobnými a tými, ktorým iní nepomôžu.
Základné školy sú teoreticky zdarma. Otázkou je, prečo materské školy nie sú zdarma, keď vieme, že sú pre život a hospodárstvo najdôležitejšie. Otázkou je, prečo sa celá spoločnosť skladá na štúdium vysokoškolákom, ktorí často pochádzajú z bohatších rodín. To sú zistenia OECD. Vzácne zdroje na školstvo delíme podľa tradícií našej spoločnosti – bohatým bohato, chudobným netreba.
Lenže to nie je také jednoduché: Mnoho géniov, inžinierov, umelcov či podnikateľov, jednoducho ľudí, ktorí pohli svoje krajiny a svet dopredu, pochádzalo z chudobných rodín, ktorým vzdelanie umožnil štát a/alebo mecenáši. Ľudia, ktorí mali talent, ale nemali ani zázemie, ani financie. Dnes nám chýbajú nielen šikovní géniovia, ale aj zamestnanci, zodpovední manažéri, podnikatelia. A šéfovia veľkých podnikov sa nehrozia zvyšovania daní, ale práve nízkej vzdelanosti svojich budúcich zamestnancov.
Maslo na hlave má väčšina politikov vrátane trojice SDKÚ – KDH – bugárovci. Tam, kde šlo o základné úlohy štátu a našu budúcnosť, strácali čas svojimi obchodmi. Štrajk učiteľov nechápem ako štrajk proti konkrétnej vláde, skôr ako potrebný výkrik zúfalstva a snahu posunúť vzdelanie u nás doma dopredu.
Autor je ekonóm