Personálne obsadenie ministerských postov poznáme a tak právom očakávame Programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa dozvieme scenár budúcich vládnych opatrení na zníženie deficitu verejných financií k HDP. Doterajší transfer peňazí od daňových poplatníkov v prospech spravovania vecí verejných nestačil, štát míňal ďaleko viac a tak sa neustále zadlžoval.
V čitateli tohto pomerového ukazovateľa existuje celý rad návrhov z dielne uznávaných ekonómov ako mixom zvyšovania príjmov a škrtania výdavkov nespôsobiť premenu hrubého domáceho produktu na dlhový produkt a tak prestať stimulovať ekonomiku len dlhom, ktorého zdroje sa už vyčerpali.
Nikto však nemôže od súčasnej vlády chcieť, aby fiškálna konsolidácia verejných rozpočtov nerešpektovala jej predvolebnú rétoriku, ktorá oslovila väčšinu z nás a teda jej prioritami bude zvyšovanie zamestnanosti, rešpektovanie úniových pravidiel solidarity a všade trčiacu korupciu. Proti nej štát zlyháva, pritom korupcia sa týka predovšetkým vzťahu štátu a súkromného sektora a či teda bude vláda bojovať sama proti sebe, sme podľa doterajších skúseností dlhodobej konjunktúrnej korupcie skeptickí.
Najviac polemík okolo budúcej hospodárskej politiky sa týka daní a síce, ktoré zvyšovať, o koľko tak, aby sa najmenej dotkli ekonomických záujmov svojich voličov. Pre väčšinu z nás je však nepochopiteľné, že vo výbere dane z pridanej hodnoty sme v efektivite medzi najhoršími, dostať sa na priemer výberu v EÚ znamená získať viac ako miliardu eur navyše, ktoré práve potrebujeme dostať do čitateľa deficitu verejných financií. Potom by sme nemuseli robiť žiadne daňové reštriktívne opatrenia, alebo by sa dokonca mohla doterajšia 20-percentná sadzba znížiť na menej ako 15 percent, čo by sme pokladali za narovnanie doterajšej daňovej nespravodlivosti.
Najväčším problémom v budúcej hospodárskej politike vlády však budú rozpočtové opatrenia na znižovaní miery nezamestnanosti, z ktorých väčšina môže dokonca viesť k jej nárastu. Bez vyššieho hospodárskeho rastu ako dve percentá sa nové pracovné miesta nevytvoria, ak nechceme trebárs znižovať vek odchodu do dôchodku a popri dôchodku zakázať dôchodcom pracovať, či napokon zaviesť povinnú vojenskú službu.
Špecifickým problémom riešenia našej nezamestnanosti môžu byť okolité štáty s vlastnou národnou menou, ktorou dokážu manipulovať s kurzom ich národnej meny tak, aby došlo k poklesu nášho exportu, ktorý sa významnou mierou podieľa na našom hospodárskom raste. Navyše si musíme uvedomiť, že tretina našich zamestnancov pracuje v zahraničných firmách, ktoré sa nepodieľajú na tvorbe slovenského národného produktu a z nich si väčšina zvykla otáčať dlane a pýtať peniaze z našich verejných rozpočtov aj bez toho, aby garantovali výšku platov na každé vytvorené pracovné miesto. Zvyšovať zamestnanosť môže vláda budovaním diaľnic, výstavbou novej vetvy širokorozchodnej železnici, výstavbou ďalších jadrových elektrární či budovaním nájomného bývania, ktorého rozvoj sa v budúcnosti predpokladá.
Pokiaľ ide o naše záväzky voči EÚ, budeme sledovať, čo bude po Grécku, keďže situácia predovšetkým v Španielsku a Taliansku s obrovskými dlhmi súkromného a verejného sektora totiž nevytvára predpoklady pre ich splnenie fiškálneho paktu, ku ktorému sa spomínané ekonomiky tiež zaviazali a tak sa očakávajú, ako napokon doteraz vždy, tradičné výnimky, ktoré sa napokon nemusia vyhnúť aj slovenskej hospodárskej politike.
Róbert Hölczkomentátor |