Európsky stabilizačný mechanizmus, ľudovo nazývaný trvalý euroval, má podľa vyjadrenia funkcionárov trojky fungovať už od tohtoročného leta. Na jeho účet majú prísť hotovostné peniaze od jeho akcionárov, medzi ktorých patria aj slovenskí daňoví poplatníci a ďalšie sa vyzbierajú z predaja emitovaných dlhopisov z trvalého eurovalu, ktorých úrokovú maržu zatiaľ nepoznáme.
Na slovenské akcie v tomto neštandardnom menovom nástroji eurozóny si musíme peniaze požičať a treba povedať, že dnes nevieme za aký úrok. Rovnako nevieme, za aký úrok sa budú dlžníckym členom eurozóny peniaze z trvalého eurovalu požičiavať, a tak celý mechanizmus fungovania tohto neštandardného menového nástroja eurozóny môžeme dnes označiť ako úroková fraška s peniazmi európskych daňových poplatníkov v podaní spomínanej trojky.
Na obdobnom sfušovanom mechanizme napokon funguje aj terajší mechanizmus financovania štátnych dlhov, keď Európska centrálna banka najprv lacno požičiava peniaze komerčným bankám a tie sa požičiavajú Medzinárodnému menovému fondu za účelom odkúpenia štátnych dlhopisov najviac zadlžených krajín eurozóny a tak sa do obehu dostávajú inflačné peniaze.
Navyše sa hovorí, že do trvalého eurovalu sa majú presunúť aj nesplatené štátne dlhopisy doteraz v držaní Európskej centrálnej banky, ktoré sa následne môžu cez jeho pákový mechanizmus reštrukturalizovať. Centrálna banka sa tým zbaví záťaže, ktorá prevyšuje niekoľkonásobne jej základné imanie, čím sa vytvoria pre ňu predpoklady pre ďalšie pôžičky bankovému sektoru za nízky úrok a tak sa posilní jeho likvidita.
Poslednými rezervami dostať situáciu v eurozóne pod kontrolu je podľa všetkého zavedenie fiškálnej únie s rovnakými daňovými a odvodovými sadzbami vypočítané z rovnakých daňových a odvodových základov a tiež s rovnakými príjmovými a výdajovými položkami, čo podľa všetkého nie je dnes politicky akceptovateľné. Európska fiškálna únia si totiž vyžaduje aj európsku hospodársku vládu a teda aj európske dlhy a európske dane, čo nie je nič iné ako centralizácia všetkého bez podpory konkurencie, na konci ktorej sú sociálne nepokoje a politická nestabilita na starom kontinente.
|
Róbert Hölcz komentátor |