V pondelok sa začína nový školský rok. Pre nás rodičov to znamená po zaslúženom letnom oddychu ďalší kolotoč starostí. Škola, tenis, futbal, klavír, nemčina a iné. A z manželky je znovu taxikár na polovičný úväzok.
Dokonca aj médiá si všimli tento blížiaci sa významný deň v roku. Iba ma prekvapilo, koľko priestoru a času venujú problematike chýbajúcich školských kníh. Pritom v porovnaní s ozajstnými problémami nášho školstva sú to iba taľafatky. Malo by nás oveľa viac trápiť, ako pripravujeme ďalšie generácie do života, a teda aká je budúcnosť našej malej krajiny. Stane sa naveky výrobnou halou uprostred Európy, alebo bude mať pracovnú silu, ktorá dokáže konkurovať iným krajinám v odvetviach s vysokou pridanou hodnotou? Budeme naďalej vychovávať poslušných vykonávačov pracovných postupov, alebo budeme schopní tieto procesy a produkty sami navrhovať?
Jednoducho o reforme školstva sa hovorí veľmi málo. Pritom je tak veľmi potrebná. V čase, keď sa dramaticky zmenila dostupnosť a rýchlosť šírenia informácií, nemôžeme pokračovať so systémom vzdelávania, kde učiteľ je braný ako absolútna autorita na vedomosti. Nemôžeme pokračovať v bifľovaní sa textov, ale namiesto toho musíme vytvoriť priestor na kvalitnú diskusiu a možnosť kreovania si vlastných názorov a hľadanie správnej argumentácie pre ich obhajobu u žiakov a študentov. Potrebujeme dať školám oveľa väčšiu slobodu. Nielen na to, aby mohli vyhlasovať riaditeľské voľno, ale aby mohli pružnejšie prispôsobovať školské osnovy aktuálnym požiadavkám doby a regiónov.
Pýtal som sa svojich detí v čase, keď boli všetky noviny zaplavené informáciami a fotografiami z Fukušimy, či to nejakým spôsobom v škole s učiteľmi preberali. Vôbec. Aká premrhaná príležitosť spopularizovať u žiakov predmety ako fyzika, geografia, občianska a ďalšie. Ale učitelia nemali čas vysvetľovať žiakom, kde je Fukušima, ako funguje rádioaktívne žiarenie a atómová elektráreň, ako vznikajú cunami, prípadne aká sila sa v nich skrýva. Museli ísť podľa osnov, aby stihli učebný plán. Aby sme mali dostatok kvalifikovanej pracovnej sily do montážnych hál a call centier.
Autor je generálny riaditeľ a predseda Predstavenstva Tatra banky