Takmer vo všetkých krajinách kandidujúcich na vstup do Európskej únie možno sledovať obavy o to, či sa na referende o pripojení krajiny k exkluzívnemu európskemu klubu zúčastní dostatočný počet voličov. Lenže aj súčasné členské krajiny EÚ už roky zápasia s podobným problémom. Na všetkých druhoch volieb sa zúčastňuje čoraz menej voličov. Záujem o veci verejné jednoducho klesá. Má to však závažné dôsledky. Politológovia, sociológovia i filozofi už minimálne dve desaťročia hovoria o kríze demokracie. Takmer všetky súčasné vlády demokratických krajín sú totiž fakticky menšinové. S ich vládou súhlasila iba tá menšina voličov, ktorá sa o politiku ešte zaujíma. Odhliadnuc od toho, že je to v rozpore so základnými princípmi demokracie, môže sa takto legálnou cestou dostať k moci niektorá z radikálnych skupín, ktorá by potom mohla existujúce demokratické inštitúcie jednoducho zrušiť. Nebolo by to po prvýkrát. Problematická je však už aj legitimita súčasných vlád, ktorá by sa podľa modernej politickej teórie mala opierať o vôľu väčšiny, v skutočnosti to tak však nie je. Niektoré krajiny sa tento problém snažia obchádzať tým, že občania nemajú len volebné právo, ale aj volebnú povinnosť. To by však v strednej Európe bolo s veľkou pravdepodobnosťou považované za obmedzovanie občianskych slobôd. Niektorí intelektuáli však poukazujú skôr na súvislosť medzi postupnou demontážou sociálneho štátu a poklesom záujmu o veci verejné. Ak totiž štát svojim občanom poskytuje čoraz menej služieb a legislatívou ich núti, aby sa v čoraz širšom spektre činností starali sami o seba, logickou reakciou občana je, že sa čoraz menej zaujíma o verejné dianie. A na to je aj sankcionovaná volebná povinnosť len slabým liekom.