Prezident Českej republiky nie je len obyčajným kritikom európskej ústavy. Tým je kdekto. On je dokonca "stopercentne proti". Vyhlásenie predniesla hlava českého štátu minulý týždeň na diskusnom fóre v Berlíne. Ďalej sme sa napríklad dozvedeli, že Václav Klaus nie je zástancom "umelo urýchľovanej integrácie kontinentu a nepovažuje ju za nič pozitívne a nutné".
Napokon, toto je ešte názor, ktorý síce nie je názorom ostatnej politickej reprezentácie štátu, ale stále je to v podstate normálne či racionálne stanovisko. Horšie je to v okamihu, keď prezident povie: "Pretože chcem uvoľnenie integrácie Európy, som stopercentne za Turecko, Kazachstan, Maroko, Ukrajinu a všetkých ostatných potenciálnych členov EÚ." Toto už je možné chápať iba ako provokáciu, schválnosť alebo výrok človeka, ktorý jednoducho chýbal na hodinách zemepisu. Kazachstan, Maroko? Veď každé malé dieťa vie, že Kazachstan má do Európy asi tak blízko ako Čína.
Možno to niekomu pripadá vtipné (Kazachstan v EÚ -- aká roztopašná a zábavná myšlienka). Problém je v tom, že deväťdesiatdeväť percent diplomatov, novinárov, politikov, ktorí sa na podobných diskusiách zúčastňujú, nepozná českú ústavu a nemá ani čas na jej podrobné štúdium. Nie je im jasné, že hlavným nositeľom zahraničnopolitického názoru je u nás vláda a minister zahraničia. Nevedia, ako sa u nás volí prezident, že jeho hlas nie je názorom voličov. Na toto má čas iba pár špecialistov pre Českú republiku, ktorí sa znalosťami o tomto štáte živia.
Z hľadiska kredibility tohto štátu treba chápať ako podstatné to, že musí navonok v zahraničnej politike pôsobiť jednotne. Iba s dôveryhodným partnerom možno robiť "biznis" a iba takýto štát môže nakoniec nejaký svoj národný záujem presadiť. Dokáže si niekto predstaviť, že francúzsky prezident bude proti okupácii Iraku a premiér za? Že anglická kráľovná sa ospravedlní Nemecku za bombardovanie Drážďan a Tony Blair povie, že to bola výrobná vec? Alebo, že poľský premiér povie, že podpíše Kjótsky protokol a prezident tej istej krajiny ho roztrhá?
Chceme, aby bolo považované za stanovisko Českej republiky to, že členom EÚ má byť Kazachstan, krajina nachádzajúca sa v srdci Ázie a tvrdým spôsobom porušujúca ľudské práva? Sme hádam ako republika stopercentne proti európskej ústave predovšetkým vzhľadom na to, že krajiny, ktoré ju neschvália, budú musieť niesť následky, to znamená pravdepodobne z únie vystúpiť?
Vláda by sa mala vzchopiť a určiť prezidentovi patričné hranice. Buď česká hlava štátu prestane takto hovoriť, alebo mu vláda jednoducho "stopercentne" upraví rozpočet na zahraničné cesty. Prezidentove výlety do zahraničia sú totiž schvaľované v Strakovej akadémii. Vláda by mala aj ústami premiéra a ministra zahraničných vecí okamžite vysloviť tvrdší a jasnejšie formulovaný "stopercentný" protinázor, než urobil v pondelok Stanislav Gross.
Václav Klaus tu nie je na to, aby ako prezident či profesor každého napomínal a vysvetľoval mu, aký má mať správny názor. Rovnako tak môže byť napomínaný aj on. Za to, čo povedal v Berlíne, mal dostať od vlády okamžite to, čo si zaslúži. Gross si musí uvedomiť, že Klaus je politik, ktorý vždy rýchlo a bez zvyšku zaplní priestor, ktorý má k dispozícii. Keď mu prejde bez následkov Berlín, bude v budúcnosti ešte agresívnejší. A do Európy bude pozývať Bangladéš.
Ak sa prezident nabudúce nezdrží, mal by poslucháčom láskavo najskôr vysvetliť, že nie je "prezidentom všetkých ľudí", ale že hovorí iba za seba, prípadne za funkcionárov ODS a KSČM, ktorí ho zvolili. Takej KSČM by sa určite páčilo spojiť sa namiesto Bruselu s Kazachstanom.
StoryEditor