Po seminári k štúdii o prínosoch a rizikách vstupu Slovenska do Európskej únie zostalo nezodpovedaných viacero otázok. Zvlášť kontroverzná je otázka, ako rýchlo má Slovensko vstúpiť do Európskej menovej únie. Autori štúdie odporúčajú prirodzený proces, čo v kontexte štúdie znamená pomalý proces. Národná banka Slovenska, rovnako ako jej český náprotivok, presadzujú čo najskorší prechod na euro. Argumenty oboch centrálnych bánk sú vcelku známe: spoločná európska mena zaručuje menovú stabilitu, účinnejšiu obranu pred menovými špekuláciami, podnikateľskej sfére poskytuje komfort v obchodných vzťahoch a vo finančných operáciách, podstatne šetrí transakčné náklady.
Autori štúdie stavajú proti týmto argumentom negatívny príklad rýchleho vzniku menovej únie medzi východným a západným Nemeckom a pripomínajú, že proti skorému prijatiu eura kandidátskymi krajinami sa zhodne vyslovujú orgány Európskej únie, Európskej menovej únie aj Medzinárodného menového fondu. Na vstup do menovej únie musí Slovensko splniť Maastrichtské kritériá. Z nich nespĺňa napríklad kritérium inflácie. Vzhľadom na pripravovanú liberalizáciu regulovaných cien a zbližovanie cien a miezd s európskymi ho v najbližších rokoch ani nemá veľkú šancu splniť bez radikálnych reforiem v zdravotníctve, sociálnej oblasti a školstve. Po tom, čo sa vláda rozhodla nerešpektovať požiadavku NBS na použitie prevažného podielu prostriedkov získaných z privatizácie SPP na zníženie štátneho dlhu, je aj plnenie tohto kritéria zatiaľ odsúdené na pomalší scenár. Ján Iša z ÚSSE SAV v tejto súvislosti poznamenáva, že zmluva o Európskej menovej únii umožňovala krajinám, ktoré do nej vstúpili, približovanie sa ku kriteriálnej hranici štátneho dlhu zhora -- jeho postupným znižovaním. Problém Slovenska je však v tom, že sa k odporúčanej úrovni štátneho dlhu prudko približuje zdola.
Autori štúdie mali na prípravu málo času, čo sa občas premietlo do nekonzistentnosti jednotlivých častí, ktoré robili rôzne pracovné tímy. Štúdia bude mať nepochybne kritikov i oponentov. Nielen proti tomu, čo obsahuje, ale aj proti tomu, že vôbec vznikla. Prospešnosť jej existencie sa dá obhájiť prinajmenšom tým, že podobné štúdie dosahov rozšírenia EÚ majú alebo si dávajú robiť vlády okolitých kandidátskych krajín aj členských štátov EÚ. Rozporuplné názory na štúdiu majú dobrú stránku v tom, že podnecujú diskusiu, čo môže prispieť ku komplexnejšiemu a reálnejšiemu obrazu verejnosti o rizikách a príjemnostiach, ktoré nás čakajú po vstupe do EÚ, k lepšej príprave na implementáciu európskych noriem, využitie európskych fondov aj na vyjednávanie s Európskou komisiou. Únia je slovami Jána Figeľa založená na neustálych dohodách, ktoré by mali byť podložené analýzami a syntézami "aby to nebolo len áno a nie, ale aj prečo a za čo".
StoryEditor