StoryEditor

Ten, kto odvoláva Mikloša

01.03.2004, 23:00
A tak doteraz neviditeľná Ľudová strana-HZDS si vybrala ako obeť Ivana Mikloša, ktorého programovo odmieta Smer, osobnostne Slobodné fórum a systémovo Komunistická strana Slovenska. Torzu členov Ľudovej únie v parlamente nič iné zase nezostáva, keďže netaktickú slučku si navliekli medializovanou snahou povaliť celú vládu Mikuláša Dzurindu v parlamente. Vladimír Mečiar postavil v citlivej spoločenskej atmosfére svojich kolegov z opozície k parlamentnému múru. Bez ohľadu na fakt, že zatiaľ nehrozí výpadok príjmov z daní, korupcia v pozadí privatizácie SPP zatiaľ nebola preukázaná, a dôvodom sociálnych nepokojov na strednom a východnom Slovensku neboli bezprostredne opatrenia Miklošovho rezortu financií.

Málokedy sa stáva, že o odvolaní politika sa hovorí skôr, ako sú prezentované dôvody na jeho odvolanie. Ak sa však blíži referendum o predčasných voľbách, prvé kolo prezidentských volieb, a vládna koalícia nemá väčšinu v Národnej rade, situácia je diametrálne odlišná. V súčasnosti môže opozícia prstom ukázať na ktoréhokoľvek ministra, a ten sa musí triasť: jeho materský subjekt mu totiž nedokáže garantovať politické prežitie. V súčasnosti nie sú podstatné aktuálne dôvody na odvolanie: stačí, že sa opozícia dohodne na kontroverznej osobe. V súčasnosti nie sú dôležité rozdiely v programoch kandidátov na prezidenta: stačí, že sa iniciatíva na odvolanie personifikuje s jedným z nich.
A tak doteraz neviditeľná Ľudová strana-HZDS si vybrala ako obeť Ivana Mikloša, ktorého programovo odmieta Smer, osobnostne Slobodné fórum a systémovo Komunistická strana Slovenska. Torzu členov Ľudovej únie v parlamente nič iné zase nezostáva, keďže netaktickú slučku si navliekli medializovanou snahou povaliť celú vládu Mikuláša Dzurindu v parlamente. Vladimír Mečiar postavil v citlivej spoločenskej atmosfére svojich kolegov z opozície k parlamentnému múru. Bez ohľadu na fakt, že zatiaľ nehrozí výpadok príjmov z daní, korupcia v pozadí privatizácie SPP sa zatiaľ nepreukázala, a dôvodom sociálnych nepokojov na strednom a východnom Slovensku neboli bezprostredne opatrenia Miklošovho rezortu financií. Bez ohľadu na fakt, že ĽS-HZDS nehľadala pre svoj návrh podporu v ostatných stranách. Bez ohľadu na fakt, že na mocenskej šachovnici znamená šach pre vicepremiéra a ministra financií automaticky pat pre premiéra Mikuláša Dzurindu. To nie je teda iba o jednom členovi vlády, ale predovšetkým o politickej stabilite vládneho kabinetu. To nie je o akejsi amorálnosti kontaktov s postmečiarovcami, ale o poznaní, že Slobodné fórum sa prirodzene vymedzuje voči SDKÚ, resp. ANO, a preto so šimkovcami už nemôže koalícia automaticky počítať.
Ten, kto odvoláva Mikloša, vie veľmi dobre, čo robí. Testuje si náladu v opozičnom tábore, ako aj nervovú sústavu vládnej koalície. Mikloš je totiž stelesnením ekonomických a sociálnych reforiem. V dobrom aj zlom, s plusmi aj mínusmi. Ten, kto odvoláva Mikloša, má však v skutočnosti iný problém. Stačí, že parlamentný cirkus otvára arénu. A prezidentské voľby sa blížia...

18. máj 2022 13:16