Európski politici a bankári prispeli v poslednom období k tomu, že obrovské masy peňazí zaplavili starý kontinent bez toho, aby sme vedeli, akú majú trhovú hodnotu.
Európska centrálna banka nemá žiadny problém dodať finančnému trhu batohy lacných peňazí, či skupovať nikým nechcené štátne dlhopisy a následne sťahovať ničím nekryté peniaze späť cez emitované pokladničné poukážky. Skôr nasilu ako dobrovoľne si škrtajú súkromní investori časti svojich pohľadávok voči Grécku z dôvodu, že ich menšia polovica je vždy viac ako aktivovanie poistného plnenia z dôvodu ich nesplácania.
Druhá pomoc Grécku je teda poskytnutá len za cenu prerozdelenia nákladov medzi súkromných investorov a eurozónových daňových poplatníkov a napokon aj gréckych občanov, od ktorých sa chce vrátiť neoprávnene vyplatené dôchodky, mzdy dostať do súladu s ich produktivitou práce a napokon riadne platiť dane a odvody. Keď k tomu pripočítame, že od polovice tohto roku bude v eurozóne platiť rozpočtová dlhová brzda vrátane sankcii z jej nedodržovania, jednoducho nazvaná ako fiškálny pakt a zároveň dôjde k navýšeniu palebnej kapacity asi trvalého záchranného eurovalu, nemôžu mať účastníci globálnej ekonomiky viac problémy s vlastnou likviditou, ale skôr s otázkou, čo si za ňu kúpiť.
Keď sa pozrieme na niektoré z tých najväčších bánk na slovenskom trhu, vidíme, že si peniaze požičali, napokon koho by nelákal tak nízky úrok na obdobie troch rokov. Otázkou je, či s nimi podporia problematický rast ekonomiky, alebo lacné peniaze investujú do kúpy štátnych dlhopisov, či nebodaj budú sami emitovať vlastné bankové dlhopisy s dlhšou splatnosťou, ako si peniaze z Európskej centrálnej banky požičali.
Čo nás však viac prekvapilo, že časť z nich peniaze radšej vrátila späť na účty ECB ako jednodňové stabilizačné peniaze za ročný štvrtinový úrok v porovnaní s tým, za aký úrok si peniaze požičali. Podľa všetkého je pre nich kurzová strata výhodnejšia, ako ísť s požičanými peniazmi medzi účastníkov trhu. Zo strany ECB môžeme v každom prípade hovoriť o rizikových operáciách z dôvodu, že nikto nepozná záložné práva za poskytnutú pôžičky bankám, čo samozrejme vyvoláva špekulácie o tom, čo sa stane o tri roky. Nikto tiež nepochybuje, že fiškálny pakt bude minimálne parlamentmi 12 členských krajín eurozóny odobrený, iná vec však je či bude rešpektovaný v prospech hospodárskeho rastu a tým aj zamestnanosti, pretože bez akýchkoľvek a teda aj inflačných peňazí ,to podľa všetkého nepôjde.
Róbert Hölczkomentátor |