Inflácia pohltí eurovalové výnosy (komentár)

Bezprecedentné nalievanie ničím nekrytých peňazí z rotačiek centrálnych bánk do kolabujúceho bankového sektora degraduje určite najdôležitejšiu funkciu peňazí, ktorou je byť nositeľom hodnôt a teda bohatstva, a tak v rukách účastníkov trhu sa peniaze stávajú len nástrojom zúčtovacieho a výmenného styku. Centrálne banky sa tak na jednej strane stávajú posledným veriteľom záchrany a na druhej strane sa spolu s vládnymi opatreniami na zvyšovanie príjmov do štátneho rozpočtu podpisujú pod narastajúcu infláciu. Väčšina z nás si pod tým predstavuje zvyšovanie cien tovarov a služieb, málokto však hovorí, že dochádza skôr k poklesu hodnoty inflačných peňazí.

O tom, že inflácia dosahuje vyššiu úroveň ako úroky na termínovaných účtoch, sme si už zvykli, čím dochádza k reálnemu znehodnoteniu úspor, ale na druhej strane nebýva vyššia ako úroky z úverov. Čo je však horšie, ak je inflácia vyššia ako výnosy z emitovaných štátnych dlhopisov, čo odradzuje súkromných investorov od ich kupovania. Ak Európska centrálna banka ponúka na 3 roky bankovému sektoru lacné úverové linky, nemôžeme sa čudovať, že úroky na vkladoch sú v porovnaní s infláciou do jedného roka možno polovičné.

Bezprecedentné nalievanie lacných peňazí do bankového sektora teda poškodzuje všetkých sporiteľov a súkromných investorov vtedy, ak je inflácia vyššia ako spomínané úroky na vklady alebo vyššia ako výnosové úroky štátnych dlhopisov. Samozrejme, že inflácia ovplyvní všetko, čo sa dnes deje okolo záchranného eurovalu, pod čím treba predovšetkým rozumieť jeho budúce výnosové a nákladové úroky vyplývajúce z ponuky a dopytu eurovalových dlhopisov a ich podmienok splácania. Aká bude rentabilita zo spomínaných finančných operácii, bude podľa všetkého závisieť okrem spriemerovaného ratingu eurovalových akcionárov aj od inflácie, čo si zatiaľ dnes málo kto uvedomuje.

Ak bude inflácia vyššia ako výnosové úroky z nakupovaných eurovalových dlhopisov, môže sa stať, že budú skôr nepredajné a tak sa ani nemôžeme čudovať, že donedávna podceňované vraj rozvíjajúce sa ekonomiky sveta odmietli investovať svoje obrovské devízové prebytky do nakupovania eurovalových dlhopisov. Ponúkli sa ich investovať do priamych alebo portfóliových investícii, čo sa určite nebude páčiť tým zahraničným investorom, ktorí si opakované zvykli investovať u nás len vtedy, keď dostanú navyše peniaze od slovenských daňových poplatníkov na akékoľvek investičné bonusy.