Pokračovanie tokajskej anabázy

Reklamou pre tokajské vína je neutíchajúca medializácia slovensko-maďarského sporu o Tokajskú vinohradnícku oblasť. O tom, či sa ju podarí využiť aj v marketingu získaním svetovej exkluzivity, rozhodne však až jeho definitívne ukončenie. To je zatiaľ napriek zjavnému posunu v rokovaniach ešte ďaleko. Reprezentanti oboch štátov sa síce pokúšajú hrany rozdielov na oficiálnej úrovni obrúsiť, avšak škriepky a pozičná vojna na lokálnom bojisku pokračujú. Maďarskí vinohradníci nechcú do Tokaja viac ako tri slovenské obce, slovenskí trvajú na pričlenení celej oblasti tak, ako ju vymedzuje platný zákon. Kým jedna strana argumentuje historickými hranicami, druhá žiada brať do úvahy vývoj od roku 1908 a vedecké poznatky. Tento kľúčový a zdanlivo neprekonateľný rozpor sa snažili vyriešiť rezortné ministerstvá kompromisne dohodnutou rozlohou 565 hektárov. Napriek tomu narazila na nesúhlas oboch strán. Potvrdila to aj minulotýždňová návšteva ministra Zsolta Simona v slovenskom Tokaji. Miestni vinohradníci mu tlmočili viaceré výhrady k doterajšiemu priebehu rokovaní. Okrem iného sa im nepáčili ani niektoré ustanovenia navrhovanej vyhlášky o produkcii tokajského hrozna a vína, podľa ktorej by napríklad o začatí vinobrania namiesto nich mal rozhodovať úradník z Bratislavy. K harmonizácii tokajskej vinárskej legislatívy sú ochotní pristúpiť, nevidia však dôvody na oklieštenie výmery vinohradov. Najlepšie to za všetkých vyjadril jeden z nich otázkou: "Prečo sa mám zmieriť s tým, že moje tridsaťročné presvedčenie o pestovaní viniča na tokajských honoch bol omyl?" Po desaťročiach tokajskej ságy je dnes vyjednávacia pozícia Slovenska iná ako pred rokom 1989 či 1993. Nie je dôvod ustupovať. Dohoda vedúca k uznaniu tokajských vín podľa geografického pôvodu by mala byť v prvom rade v záujme Maďarov, tvrdia najväčší slovenskí producenti. Tí doplácajú najmä na vlastné chyby z minulosti, dôsledky krachu bývalého štátneho podniku, nevyrovnané vlastníctvo pôdy a nedostatok kapitálu. Na to by nemali zabúdať. Maďarská cesta, ktorá má tieto detské choroby už za sebou, je inšpiratívna. Slovenská je ešte len na začiatku. Ak proces rokovaní a nutných legislatívnych zmien povedú čoskoro k podpisu medzištátnej dohody, tokajská anabáza ostane históriou a víťazstvom oboch.