Končí čas dlhov, začína čas sluhov (komentár dňa)

Než súčasné úvahy na tému "dlhy - rast" je možno ešte dôležitejšia diskusia "rast - životné prostredie".

Neriešiteľná rovnica

Neraz som tu vyjadroval názor, že najdôležitejším makro-ukazovateľom je nezamestnanosť. Tj. ak má zmysel vykonávať nejakú aktívnu makropolitiku, tak s cieľom dosiahnuť prirodzenú mieru nezamestnanosti (ak to zmysel nemá, tak vlastne opäť s implicitným cieľom znížiť nezamestnanosť). Aj snaha o udržanie relatívne nízkej inflácie je len prostriedkom pre udržanie ekonomickej stability a následne nízkej nezamestnanosti.

Jedným z najdôležitejších ukazovateľov kvality materiálneho života potom je to, v akom zdravom životnom prostredí žijeme. A problém sa už jasne rysuje. Či sa nám to páči alebo nie, súčasný globálny ekonomický model funguje na základe nasledujúcich rovníc:

1. Nižšia nezamestnanosť = rast ekonomiky
2. Rast ekonomiky = vyšší dlh
3. Rast ekonomiky = vyššia znečistenie životného prostredia

Z čoho sa nám nevyhnutne vychádza: 4.Nižšia nezamestnanosť = vyššie dlhy = vyššie znečistenia

Rovnicu 1 asi väčšina z nás namietať nebude (hovorím o súčasnom modeli), a hoci je v podstate kľúčové, nechám ju teraz bokom. Rovnica 2 je orieškom už preto, že sa veľmi často stane predmetom dnes veľmi populárneho javu, ktorým je ekonomické moralizovanie. Krátko povedané: Dlhy poslúžili aj uškodili, pretože nevieme, kedy prestať a ich čas končí. Predmetom dnešnej úvahy by mala byť najmä trojka.

Rast ekonomiky = vyššie znečistenie životného prostredia?

Skúsme pre zjednodušenie dať znamienko rovnosti medzi znečisťovaním na jednej strane a spotrebou energií a komodít na strane druhej. T.j. ak daná činnosť/produkcia spotrebuje energie a/alebo komodity, znečisťuje. S použitím tejto hrubej definície vidíme, že môže nastať situácia, keď zlepšenie technológie tlmí spotrebu energií a komodít a teda znečistenie na jednotku produktu.

S vyšším počtom jednotiek produktu však bude znečistenie vždy vyššia, než s menším počtom jednotiek. Na to, aby rastúci produkt neznečisťoval (ceteris paribus), musel by rast generovať segment ekonomiky, ktorý nespotrebováva energie a komodity. Opäť zjednodušene (snáď však stále prijateľne) teda hovoríme o službách.

Akú váhu teda služby v modernej ekonomike majú? Najväčšou ekonomikou na svete sú stále USA a vývoj podielu a štruktúry služieb tam vyzerá nasledovne.

Služby v USA generujú približne 70% HDP, čo je v porovnaní s inými krajinami extrémne veľa (mimochodom to zhruba zodpovedá pomeru spotreby na americkom HDP). Najviac to má na svedomí finančný sektor, čo by sme asi hodnotili minimálne zmiešane. Z ďalších sektorov by definíciu (takmer) nulovej marginálnej spotreby energií a komodít čiastočne neplnili verejné služby a plne doprava, inak asi áno.

Idyla budúcnosti by teda vyzerala nasledovne: Aspoň v rozvinutých ekonomikách upúšťame od márnej snahy uspokojiť svoje potreby neustálym zvyšovaním spotreby. To je nereálne, takže "second best" možnosťou je orientácia na sektor služieb. To je, myslím, reálne a deje sa to (vyššie uvedená tretia rovnica tak presne povedané, drží, ale slabne). Ukazuje to druhý graf príspevku služieb a priemyslu k rastu v rozvinutých a rozvíjajúcich sa ekonomikách.

Zdroj: Service with a smile: A new growth engine for poor countries, Ghani, Grover, Kharas

Orientácia na zmysluplné (!) služby má teda potenciál riešiť vzťah medzi rastom a znečistením, vďaka vyššej intenzite na pracovnú silu oslabuje aj vzťah medzi rastom a nezamestnanosťou. A čiastočne možno rieši aj chronický nedostatok dopytu, ktorý rozvinutým ekonomikám hrozí.

Ak chceme ďalej rásť, mať prácu a nerobiť kvôli tomu okolo seba neporiadok, budeme si jednoducho musieť stále viac navzájom slúžiť. Ak to bude fungovať, možno klesne aj motivácia k využívaniu dlhu ako prechodného urýchľovača rastu. Ako ukazuje Grécko a ďalšie, tie z nás robia aj sluhov, ale iného typu.

Pozn: Jiří Soustružník je aktívny investor a témy, o ktorých píše, môžu súvisieť s jeho investíciami. Jeho stĺpčeky nie sú poskytované ako investičné odporúčanie.