Hospodárske noviny v komentári SDKÚ vyberá pointu uviedli: „Frešo tiež neprináša radikálne novoty, len oprašuje staré dobré ľudáctvo.“ Musím sa voči nepochopeniu svojej vizie ohradiť. Počas kampane na župana a potom po vyhratých voľbách som pochopil, že SDKÚ-DS sa príliš vzdialila bežnému človeku a zaoberala sa viac svojimi problémami. Politika by nemala byť činnosť, ktorá sa robí pre prestíž funkcií alebo vysoké platy, ale mala by sa robiť s ľuďmi a pre ľudí. Znie to možno ako fráza, ale pri kontaktoch s ľuďmi v bratislavskej župe viem, čo ich trápi a čo by chceli zmeniť.
Nazývať návrat k modernej ľudovej politike „ľudáctvom“ je nezmysel. SDKÚ-DS je členom Európskej ľudovej strany, v ktorej sú zoskupené všetky úspešné európske pravicové strany. Moja vízia modernej ľudovej strany nemá s ľudáctvom nič spoločné, to len na Slovensku má toto slovo negatívne konotácie. Som si ale istý, že nič iné ako návrat k ľuďom a ich každodenným problémom pravicovým stranám nepomôže. Rovnako by sme sa nemali hanbiť ani za svoje kresťanské korene a vlastenecké cítenie.
Aj keď to dnes nie je veľmi populárne pripomínať, prototypom ľudového politika bol koncom 90. rokov Mikuláš Dzurinda. Kontaktom s ľuďmi získaval popularitu a dokázal poraziť vtedy „neporaziteľného“ Vladimíra Mečiara. Dnes sa zdá byť situácia veľmi podobná, a ak budeme používať nezmyselné nálepky pre poctivú politiku medzi ľuďmi, aj takou zostane. Som však presvedčený o tom, že ak sa stane človek s jeho každodennými problémami centrom našej pozornosti, začneme s ním opäť hovoriť zrozumiteľným jazykom a stredopravé sily začnú opäť spolupracovať, máme šancu dnešný stav zmeniť.
Pavol Frešo, predseda Bratislavského samosprávneho kraja