Žiadny súkromný veriteľ nepožičia dlžníkovi bez rozdielu vlastníctva peniaze, ak jeho mzda, renta a zisk nie sú dostatočné na ich splatenie podľa vopred dohodnutého splátkového kalendára, z ktorého obaja účastníci úverového vzťahu vidia výšku pravidelnej úrokovej splátky a postupne znižovanie úverovej istiny. Za samozrejmé sa pokladá, že súčasťou každej úverovej zmluvy je účel poskytnutých peňazí, z ktorého je vidieť reálnosť ich splatenia, ako aj podmienky založenia úveru v prípade jeho nesplatenia.
Prečo rovnaký pôžičkový scenár neplatí aj v prípade doteraz poskytnutých oboch úverov Grécku, je pre väčšinu z nás nepochopiteľné. Síce poznáme ich výšku, dobu splácania a úrokovú sadzbu, ale nevieme, na aký účel sú peniaze poskytnuté a čo je pre daňových poplatníkov horšie, že nepoznáme ani podmienky záložného práva v prípade ich nesplatenia. Potom sa však nemôžeme čudovať, že eurozónoví daňoví poplatníci vystupujúci v tomto prípade v pozícii veriteľa a teda aj ručiteľa oboch pôžičiek, nemajú dôveru voči tým, ktorí takto doslova odfaklí tento mechanizmus dočasného udržania Grécka v eurozóne a tým aj ďalšieho osudu eura, ktorými sú napokon nikto iní ako európski politici a bankári.
O tom, že s poslednou obrovskou pôžičkou pre Grécko nie je všetko v poriadku, svedčí aj ďalšie zníženie ratingu, pričom ďalšie zníženie by znamenalo krach gréckej ekonomiky. Či sa za tým skrývajú straty niektorých súkromných bánk, ktoré dobrovoľne a nasilu odpisujú časť gréckych dlhov, nebudeme špekulovať. Dôvodom je, že nepoznáme mechanizmus prerozdeľovania spomínaných pôžičiek, z ktorej väčšina sa určite použije na vyplatenie gréckych dlhopisov v držaní domácich a zahraničných bánk, ktorých súvahy sú nimi zaplavené.
Okrem znižovania bankových ziskov totiž nie sú peniaze na opakované ich požičiavanie, z ktorých banky profitujú, navyše v histórii najväčšia reštrukturalizácia gréckeho dlhu ohrozuje požiadavku na splnenie kapitálovej primeranosti do polovice tohto roku na požadovaných 9 percent a z čoho? Kto tvrdí, že odpísaním časti gréckych dlhov sa zníži v budúcnosti jeho deficit verejného dlhu na úroveň 120 percent k HDP, to nemyslí vážne z jednoduchého dôvodu. Ak sa totiž realizuje scenár gréckych úsporných opatrení, dôjde k výraznému prepadu gréckej ekonomiky a teda HDP, voči ktorému sa verejný dlh porovnáva a ten sa bude podľa všetkého ešte zvyšovať.
Pokiaľ ide o uplatnenie záložného práva v prípade nesplácania, nevie nikto nič. Čo však vieme, sú naše vyhandrkované nižšie záruky v objeme 1,5 miliardy eur, na ktoré sa budeme musieť poskladať, keď Grécko nebude schopné požičané zaplatiť, čo je podľa všetkého viac ako isté. Dôvodom tohto záveru je, že ako prvá, tak aj druhá pôžička nepôjde na podporu inej konkurencieschopnosti gréckej ekonomiky, čo napokon pri spoločnej úrokovej sadzbe eura pre všetkých členov eurozóny nie je ani možné. Keď k tomu pripočítame, že v Grécku sa uskutočňujú všadiaľ škrty, nemôžeme u nich očakávať nič iné len dlhodobú hospodársku stagnáciu s dopadom na ich životnú úroveň. A tak nápad o dočasnom zavedení gréckej drachmy s nízkym kurzom voči euru na podporu ich konkurencieschopnosti, bez opustenia eurozóny, nemusíme pokladať za príliš veľké politické riziko.
Róbert Hölczkomentátor |