Výhľad zamestnanosti 2012 nedávno publikovala OECD. Pre nás to nie je milé čítanie: Od začiatku krízy sa miera zamestnanosti udržala v rozmedzí 3,5 – 5,5 percenta v deviatich krajinách (Austrália, Holandsko, Japonsko, Kórea, Luxembursko, Mexiko, Nórsko, Rakúsko a Švajčiarsko). Výrazne sa znížila v Nemecku, z 8,2 percenta v decembri 2007 na 5,6 v máji 2012. Na druhej strane, v máji 2012 malo deväť krajín dvojcifernú mieru nezamestnanosti (Estónsko, Francúzsko, Grécko, Írsko, Maďarsko, Portugalsko, Slovensko, Španielsko a Taliansko). Sme v skupine štátov, o ktorých nepočujeme veľa dobrých správ, skôr naopak.
Štatistický úrad poskytuje údaje o registrovanej nezamestnanosti od roku 2004. Vtedy bolo registrovaných 409-tisíc nezamestnaných; ich počet sa znížil na minimálnych 230-tisíc v bohatom roku 2008, a odvtedy vzrástol na 390-tisíc v roku 2011. Kým v roku 2004 bola priemerná dĺžka evidencie 12 mesiacov, minulý rok to bolo už 14 mesiacov. Pritom prognózy (napríklad MMF) na tento a budúci rok rátajú s ďalším miernym nárastom nezamestnanosti.
Podľa výberového zisťovania bolo najviac dlhodobo nezamestnaných (bez práce viac ako rok) na Slovensku v rokoch 2002, 2004 a 2005 – vždy asi 290-tisíc ľudí. Minulý rok ich bolo 235-tisíc. Tých, ktorí nepracovali už vyše dvoch rokov, bolo najviac v roku 2005, až 213-tisíc. Minulý rok ich bolo 160-tisíc.
Ak ste vo veku 15 až 24 rokov, tak šanca, že nenájdete prácu, je 33 percent. Pre 15- až 49-ročných je to „len“ 12 a pre starších 11 percent. Ľudia bez vzdelania si môžu byť istí, že prácu nenájdu. So základným vzdelaním má šancu každý druhý. Miera nezamestnanosti je vysoká aj pre ľudí s učňovkou, so strednou školou bez maturity a s gymnáziom.
Samozrejme, že mnohí pracujú načierno, mnohí poberajú aj dávky, aj plat na ruku. Ale ešte väčší počet ľudí by chcel pracovať, no prácu si už nehľadá: dôkazom je nízka miera zamestnanosti. Mnohí by sa mohli uplatniť na normálnom trhu práce, keby sme z nich systematicky nevyrábali druhotriednych občanov, absolventov špeciálnych škôl kvôli jedinému postihnutiu – chudobe a celkovému sociálnemu vylúčeniu.
Je tu málo podstatných a ťažkých tém pre pravicu?
Autor je ekonóm