Opätovne parlamentní komunisti prejavili strach o morálnu budúcnosť mládeže a zaprotestovali proti zavedeniu náboženstva v školách. Dokonca zopakovali cvičenie z marxistickej dialektiky, teda zo zamlčovania druhej strany skutočnosti, v tomto prípade, že deti na náboženstvo nemusia. Že majú na výber -- alebo náboženstvo, alebo etickú výchovu. V tejto súvislosti iní poslanci vyhlásili, že výchova (náboženská) patrí do rodiny. Sú pár sto rokov za vývojom, lebo už Komenský presadzoval kontinuitu výchovy a vzdelávania medzi školou a rodinou. Vychovávať a vzdelávať majú obe, rozdiel je v tom, že škola by mala klásť väčší dôraz na sprístupňovanie informácií, rodina by mala pod vedením rodičov učiť deti aplikovať ich v živote. Je celkom jedno, či ide o informácie z fyziky, etiky či náboženstva. A školské náboženstvo -- to sú predovšetkým informácie o viere a o svete pohľadom viery. Domáca výchova by ho mala dopĺňať v tom, aby dieťa žilo v duchu náboženstva, prípadne etiky. Tu by bolo potrebné skôr dbať, aby zákon dal priestor každému náboženstvu, lebo každé z veľkých siedmich svetových náboženstiev (ak sa nezneužije) je zároveň etickou výchovou. Vedecký svetonázor si vybral jedno, aby časť z neho použil na podporu svetovej revolúcie (rozumej -- terorizmu). Možno aj preto, aby aspoň v čomsi prežil. Pretože takzvaný vedecký svetonázor bola len slepá viera vo víťazstvo komunizmu, v skutočnosti pokus o ôsme svetové náboženstvo -- jediné, ktoré dokázalo svoju neschopnosť prežiť. Na rozdiel od tých siedmich -- od hinduizmu až po islam.
StoryEditor
Jedno naozaj škodlivé
Takzvaný vedecký svetonázor bola len slepá viera vo víťazstvo komunizmu, v skutočnosti pokus o ôsme svetové náboženstvo -- jediné, ktoré dokázalo svoju neschopnosť prežiť. Na rozdiel od tých siedmich -- od hinduizmu až po islam.