Závany schizofrénie prišli na trhy (komentár)

Olivier Blanchard vo svojom hodnotení minulého roka uvádzal, že finanční investori sú schizofrenickí ohľadom fiškálnej konsolidácie a rastu. Reagujú pozitívne na správy o fiškálnu konsolidáciu, potom však reagujú negatívne na to, že vedie k pomalšiemu rastu.

Ekonóm potom dodal, že nie sú potrebné veľké multiplikátory na to, aby konsolidácia a následný nízky rast rizikové spready dlhopisov zvýšila namiesto toho, aby ich znížila.

Ak sa ECB podarí eliminovať časť krízy spojené s likviditou, dominantnou témou nielen tohto roku v Európe bude fiškálne-(ne) rastová špirála. Výsledky snáh o znižovanie rozpočtových deficitov v zadlžených ekonomikách ukazuje prvý graf, oranžovou je cieľ, sivou skutočnosť.

Niekde sa teda darí, niekde nie. Záleží najmä na Taliansku a Španielsku, v druhej krajine prišlo sklamanie, v prvej nie. Ale tam sme ešte len na začiatku spomínanej špirály. Čo sa týka schizofrénie reakcií, zdá sa mi, že na spočiatku trhy úplne prepadli tomu, čomu dnes už bez pochýb môžeme po krugmanovsky hovoriť rozprávky o dôvere. Teda rozprávky o tom, že úsporné opatrenia zvýšia dôveru, investície a spotreba potom stúpnu natoľko, že vyvážia fiškálnu kontrakciu. Historické príklady tohto ojedinelého javu boli charakterizované monetárnym uvoľnením, oslabujúcim kurzom a skôr čipernou globálnou ekonomikou. Rozprávka tak zostáva rozprávkou.

Ani ekonomické ťažké váhy a štúdie nemajú jasno v tom, nakoľko a ako rýchlo je možné v súčasnej situácii v Európe vôbec deficity uťahovaním znížiť. Domnievam sa tak, že trhy nemajú jasno už vôbec. Po rozprávkovom období tak operujeme v "reáli" - v návaloch sebanaplňujúcich sa sa averzií a náklonnosti k riziku. Vidíme potom okrem iného aj veľmi zaujímavé javy. Napríklad minulý týždeň zamierili rizikové spready Španielska a Talianska dole. Rovnakým smerom sa však vydali nemecké i americké bondy.

(Zdroj: Bloomberg)

Ak zostaneme pri predpoklade určitej racionality a vylúčime exotickejšie vysvetlenie, môžeme uvedené zaujímavé správanie opísať ako klesajúce obavy z defaultu, ale zároveň rastúce obavy z recesie (z jej hĺbky a dĺžky) a/alebo snahu o útek do bezpečia. Námietkou však môže byť, samozrejme, opäť to, že čím hlbšia recesia, tým väčšia pravdepodobnosť defaultov, takže aj toto vysvetlenie by malo vratkejšie nohy. Ak by však trhy nepočítali s tým, že defaultom zabráni ECB (eliminuje "likvidnú" stránku problému), hlbokej recesii však nie. Ten závan schizofrénie tu však stále je. Otázkou zostáva, čo je v tomto závane "skutočné" a čo "sa len zdá".

Pozn: Jiří Soustružník je aktívny investor a témy, o ktorých píše, môžu súvisieť s jeho investíciami. Jeho stĺpčeky nie sú poskytované ako investičné odporúčanie. Autor je externým spolupracovníkom Patrie, jeho názory sa nemusia vždy zhodovať s názorom spoločnosti