Programové vyhlásenie jednofarebnej slovenskej vlády bude určite rešpektovať ústavným zákonom schválenú rozpočtovú brzdu, v EÚ odobrený fiškálny pakt a samozrejme, politický program strany Smer, ktorým v predčasných voľbách oslovila väčšinu našich voličov. Nikto nepochybuje, že ich spoločným menovateľom bude prevziať rozpočtovú zodpovednosť za budúci stav verejných financií, ktorý ak nechceme platiť pokuty do spoločnej európskej pokladnice, nemať zablokovaný prístup k čerpaniu európskych fondov a na finančných trhoch si udržať čo najvyšší rating, si bude vyžadovať dostať tohtoročný očakávaný ich deficit 4,6 percenta pod hranicu 3 percent k HDP.
Na peniaze má rozpočtová konsolidácia priniesť úsporu viac ako miliardu eur a dotkne sa predovšetkým daní a dôchodkov, ktorých zmena ovplyvní aj hospodársky rast meraný ukazovateľom HDP. V daňovej oblasti sa manipuluje s daňovými sadzbami priamych a nepriamych daní pri zachovaní doterajšej rovnej dane, či sadzbovej progresivite, možných zmien v daňovej základni pri uplatnení progresívnej odpočítateľnej položky, ako aj zavedením doteraz nepoznaných daní trebárs z finančných transakcií, registrácie automobilov, ďalších daní z energie a takto by sme mohli pokračovať. So spomínanými zmenami úzko súvisia aj zmeny v odvodovom zaťažení jednotlivých druhov príjmov bez rozdielu ich výšky, či formy pracovného úväzku, doterajšieho mechanizmu výpočtu zdravotného a sociálneho poistenia pri uplatňovaní paušálnych výdavkov a napokon aj odstránenia doteraz platných výnimiek, ktorými sa v súčasnosti platný daňový a odvodový systém skôr deformuje a tak sa budú hľadať daňovo-odvodové alternatívy.
Osobitným problémom v rozpočtovej konsolidácii verejných financií sú rôzne druhy dôchodkov, ktorých čerpanie výrazne prevyšuje dôchodkové fondy. Zmeny v priebežnom pilieri sa majú týkať v postupnom predlžovaní veku odchodu do dôchodku, v mechanizme doterajšieho výpočtu a teda aj následnej valorizácii, nepočíta sa so zdaňovaním. Zatiaľ sa nič nehovorí o viazanosti zvyšovania vymeraných dôchodkov na stav a výber dôchodkového účtu tak, aby sa nemuseli fondy dôchodkového poistenia financovať aj zo štátneho rozpočtu, čo zvyšuje deficit verejných financií.
V kapitalizačnom pilieri ide o povinnosť vstupu do tohto systému, garancii zhodnocovania peňazí súkromných sporiteľov a doteraz stále neznámeho mechanizmu výpočtu budúcich dôchodkov, či možnosti budúceho vyššieho percentuálneho prerozdeľovania dôchodkového poistenia v prospech prvého piliera. O spolitizovaní očakávaných zmien penzijného systému sa nepochybuje a tak právom sa zo strany budúcej vlády očakávajú skôr systémové zmeny.
Dostať verejné financie pod hranicu 3 percent však neznamená len nárast príjmov a pokles výdavkov, keďže tieto treba vždy porovnať aj k hospodárskemu rastu, meraný ukazovateľom HDP. Vo všeobecnosti platí, že čím vyšší rast, tým viac môžeme v absolútnych hodnotách zvyšovať rozpočtové saldo a opačne. Nikto nespochybňuje, že zmeny v daniach a dôchodkoch ovplyvnia budúcu spotrebu domácnosti a štátu, hospodársky vývoj v zahraničí a výmenný kurz eura zase budúce príjmy z exportu, financovanie štátnych zákaziek z eurofondov a súkromných peňazí kapitálové výdaje, čo spolu bude mať zásadný vplyv na výpočet HDP spotrebnou metódou.
V programovom vyhlásení budúcej vlády sa preto právom očakáva, že všetky prijaté opatrenia na znižovanie rozpočtového deficitu budú pamätať aj na hospodársky rast, bez ktorého nám žiadne vyššie príjmy a škrty do verejných rozpočtoch aj tak nepomôžu.
Róbert Hölczkomentátor |