Integračné zoskupenie starého kontinentu prešlo historickým vývojom od pásma voľného obchodu, colnú úniu, spoločný trh, menovú úniu až k súčasnému očakávanému stavu, ktorým mala byť fiškálna únia, po ktorej by mala nasledovať už len politická únia, ako vznik Spojených štátov európskych. To, čo dohodli najvyšší predstavitelia EÚ na tohtoročnom prvom summite, však nemá nič spoločné so vznikom fiškálnej únie, ide skôr o fiškálny pakt, ktorého obsah sa v ničom podstatnom nelíši od už schváleného Paktu rastu a stability a ten sa pre nás všetkých stal zdrapom papiera.
Pod fiškálnou úniou si väčšina z nás predstavuje rovnaké daňové a odvodové sadzby počítané z rovnakých základov, rovnaký obsah príjmových a výdajových položiek verejných rozpočtov a takto by sme mohli pokračovať vo výpočte všetkého, čo patrí do spoločnej fiškálnej politiky členských štátov eurozóny. Až potom môžeme požadovať, aby štáty združené vo fiškálnej únii, v záujme fiškálnej zodpovednosti a teda aj disciplíny, dodržiavali vo vzťahu k HDP rovnaké hraničné rozpočtové deficity.
Keďže v eurozóne nič z toho neplatí, pokladáme závery summitu týkajúce sa povinnosti jej členských štátov dodržiavať od roku 2013 ročný štrukturálny deficit v závislosti od výšky kumulovaného verejného dlhu k HDP, v rozpätí od 0,5 až 1 percento k HDP za ekonomický nezmysel ,bez možnosti praktickej realizácie. Spomínané hraničné percentá chápané ako dlhová brzda, môžu síce zabrzdiť ročné rozpočtové deficity, v žiadnom prípade nám však nepomôžu sa vysporiadať s doterajšími obrovskými dlhmi, ktoré sa tak podľa všetkého budú postupne splácať z trvalého eurovalu, s účinnosťou od leta tohto roku.
A ten sa bude musieť poriadne nafúknuť nielen z dôvodu, že klesol rating jeho veriteľov, ale aj z dôvodu narastajúcej zadlženosti čoraz väčšieho počtu členov eurozóny a teda aj ich neschopnosti zabezpečiť si ďalšie peniaze na financovanie spravovania vecí verejných. Pre poriadok veci si pripomeňme, že do trvalého eurovalu prispejú prvýkrát aj slovenskí daňoví poplatníci a síce viac ako 650 miliónov eur v hotovosti v ročných splátkach po dobu 5 rokov, pričom celkové naše platby v hotovosti a napokon aj záruky v trvalom eurovale nás vyjdú na viac ako 5,7 miliardy eur. Samozrejme, že na hotovostné platby v rozpočte nemáme a tak si budeme musieť požičať za určite vyšší úrok, ako budú úroky z emitovaných eurovalových dlhopisov. Koľko zaplatíme z našich štátnych aktív , čo sú peniaze z privatizácie majetku nás všetkých, zatiaľ nevieme.
A tak právom očakávame, kedy nám predložia slovenskí politici účet, čo nám euro dalo a čo vzalo, pokiaľ možno pred terajším parlamentnými voľbami, aby sme sa vedeli zorientovať.
|
Róbert Hölcz komentátor |