Dôležitým, no opomínaným výsledkom volieb v ekonomickej oblasti je skutočnosť, že slovenskí voliči jednoznačne odmietli lacný a krátkozraký populizmus namierený proti eurozóne. Voliči zamestnaní zo štvrtiny v exportne závislom priemysle zjavne chápu, že malá exportujúca ekonomika je existenčne zainteresovaná na tom, aby sa jej odbytiskám darilo. V Európe sme všetci na jednej lodi. Ako ukazuje primknutie sa neeurových členov Európskej únie k prísnejším rozpočtovým pravidlám eurozóny, ale aj pohľad na vývoj exportného priemyslu u susedov, o spoločný európsky čln sa delia tak tí, čo platia eurom, ako aj tí s vysoko úročenými domácimi menami s ešte vyššími kurzovými výkyvmi.
Jednoznačné prihlásenie sa k potrebe silnej a stabilnej menovej únie používajúcej aj našu menu tak aj na domácej scéne otvára priestor na to, aby sa namiesto neproduktívnych (a škodlivých) žabo-myších vojen, ktoré oslabovali dôveryhodnosť 5,4-miliónového Slovenska v 331-miliónovej eurozóne, venovala energia na to, aby priority novej hospodárskej politiky posilnili náskok eurového Slovenska v rámci regiónu.
Skúsenosť s postojom investorov voči susednému Maďarsku pritom ponúka cennú lekciu s jedným konkrétnym prístupom k ozdravovaniu verejných financií. O to cennejšiu, že v ekonomike nemožno experimenty opakovať ani odčiniť dôsledky nešťastných opatrení. Nielen pokiaľ ide o deformáciu daňového systému selektívnym zdaňovaním niektorých odvetví.
Letmý pohľad na obojstranné kurzové výkyvy u susedov na prelome rokov už po druhý raz v krátkej histórii slovenského eura pripomína, že členstvo v menovej únii nám pomohlo vyhnúť sa zdražovaniu cien tovarov z dovozu, ktoré je v prípade kurzových výkyvov viac v rukách „londýnskych burziánov“, než domácich politikov.
Pri téme potenciálneho vplyvu konsolidačných opatrení vo verejných financiách na životnú úroveň domácností si treba položiť otázku, či sú väčším rizikom opatrenia, ktoré sa týkajú slobodných rozhodnutí o spotrebe, alebo tie, ktoré môžu ovplyvniť vznik/zánik či udržanie pracovných miest, nad ktorými majú domácnosti nepomerne menšiu mieru kontroly. Štatistiky NBS, podľa ktorých v uplynulých rokoch vzrástla na Slovensku miera úspor, pripomínajú, že v neistých časoch sa domácnosti správajú logicky a zodpovedne: viac šetria a menej míňajú. Krivka nezamestnanosti ovplyvňuje spotrebiteľské správanie domácností viac, než krivka inflácie, z veľkej časti diktovaná globalizovanými komoditnými trhmi. Okrem toho, aj skúsenosť z januára 2011 potvrdzuje, že v čase vetchého domáceho dopytu a pri dostatočne silnej maloobchodnej
konkurencii sa zmeny nepriamych daní nemusia v plnej miere premietnuť do konečných cien.
Najmä v prípade nízkopríjmových domácností pritom necitlivé zásahy do podnikateľského a investorského prostredia môžu mať pre odvetvia s nižšou pridanou hodnotou a ich zamestnancov (s nižšou kvalifikáciou) v prípade straty zamestnania dramatickejší negatívny vplyv na životnú úroveň, než – napríklad mierne – zmeny nepriamych daní. A to aj v prípade snahy kompenzovať zhoršené podmienky na podnikanie vyšším tlakom na rast produktivity, ktorá pri pomalom raste núti optimalizovať náklady vrátane zamestnanosti. Rovnako tak voliči v regiónoch s nadpriemernou nezamestnanosťou a podpriemernými mzdami zrejme očakávajú viac než zníženie svetových cien ropy skôr viac úspešne expandujúcich podnikateľov a nových investorov a s nimi spojených nových pracovných miest. Deformácia daňového prostredia v prípade selektívneho zdaňovania niektorých odvetví, či dokonca firiem, neprospieva dôvere nových investorov v stabilný, férový a predvídateľný právny a daňový režim.
Najmä v oblasti opatrení, ktoré by sa mohli nepriaznivo dotknúť podnikateľského a investorského prostredia, ako aj dostupnosti úverov na financovanie investícií a s nimi spojených pracovných miest v tomto stále neistom roku preto treba naozaj hoci aj tri- až štyrikrát merať, až potom strihať.
Vladimír Vaňo, hlavný analytik VOLKSBANK Slovensko