Výročie vstupu Slovenska do Európskej únie je dôvodom na akúsi minibilanciu. Média sú plné problémov, ktorými Európska únia prechádza, predovšetkým ekonomickej povahy. Vrcholom Európskej únie bolo vytvorenie spoločnej meny, aspoň v niektorých krajinách. Spoločná mena sa teraz otriasa v základoch. Otvorene sa uvažuje o budúcom rozdelení Európskej únie na rýchlejšie napredujúcu časť okolo Nemecka a možno aj Francúzska a pomalšie napredujúcu, pozostávajúcu najmä z krajín južnej Európy.
Vo chvíľach pochybností sa treba vrátiť ku koreňom. Korene Európskej únie spočívajú v uvažovaní osvietených štátnikov najmä v Nemecku a vo Francúzsku, ako zamedziť konfliktom medzi oboma národmi, ktoré kontinent uvrhli v minulom storočí do dvoch zničujúcich vojen. Výsledkom bolo vytvorenie únie uhlia a ocele. Dve kľúčové suroviny na budovanie armády, a teda aj vedenie vojen, sa odňali národnému rozhodovaniu oboch krajín a podriadili sa medzinárodnému rozhodovaniu.
Únia sa neskôr rozrastala na Európske hospodárske spoločenstvo a to neskôr na súčasnú Európsku úniu. Základné poslanie – udržanie mieru na kontinente, plní Európska únia bezchybne až doteraz. Bývalí odvekí nepriatelia Nemci a Francúzi sú dnes priatelia a spojenci. Nielen oni. Predstavme si, že by sme neboli v Európskej únii ani my, ani
Maďarsko. Ako ostrejšie by sa vyvíjali naše vzájomné vzťahy, o koľko viac prostriedkov by sme museli vynakladať na našu vonkajšiu bezpečnosť a o koľko viac by sa iné štáty miešali do našich vnútorných záležitostí?
Poďme ďalej. Naši študenti študujú na vysokých školách po celej Európe. Naši robotníci a technici porážajú v mierovej súťaži pri výrobe áut robotníkov a technikov v Španielsku, Taliansku a čiastočne aj v Nemecku. Nezáleží, že značky áut sú zahraničné. Vyrábajú ich naši ľudia.
Pri rôznych príležitostiach stále vyskakuje zaostávanie za západnými členmi EÚ. Najmä o koľko máme nižšie platy než majú západní kolegovia. Nuž, všade trvalo dobiehanie rozvinutejších krajín alebo jednoducho víťazných krajín z poslednej vojny, či to bola horúca alebo studená, niekoľko desaťročí. Aj Japonsku, Južnej Kórei a ďalším. Aj nám to potrvá dlhšie a zároveň buďme si vedomí, že úplné vyrovnanie niektorých rozdielov ani nechceme. Pretože náš životný štýl je iný ako životný štýl Nemcov, alebo čo aj len Rakúšanov.
Súčasné problémy Európskej únie nemožno podceniť. Ukazuje sa, že únia zlučuje predsa len príliš rôznorodé národy, ktoré si chcú zachovať svoje tradície a zároveň poberať plat ako, povedzme, Nemci. Slovensko má snahu zaradiť sa do najdokonalejšieho zoskupenia v rámci Európskej únie, ktoré sa vytvorí. Ale či nám dlhodobo bude vyhovovať život podľa pravidiel takého zoskupenia, nevedno.
Naše zvýšené sebavedomie by malo viesť k tomu, že už nebudeme iba pasívne prijímať pravidlá a plány, ktoré vyvinú iní, ale budeme rozmýšľať a pracovať nad takými, ktoré viac budú vyhovovať nám. Už dnes je jasné, že to nebudú môcť byť pravidlá a plány navracajúce Slovensko do národnej izolácie. Budú musieť viac rozvíjať našu spoluprácu s národmi a štátmi. Aby sme pri budúcej kríze Európskej únie boli schopní predložiť vlastnú alternatívu riešenia takej krízy. Osem rokov v Európskej únii nás doviedlo k tomu, že máme na to a dokážeme také plány vypracovať. Na prospech náš aj Európskej únie.
Ján Čarnogurský
právnik a politik
Vyštudoval právo na Karlovej univerzite v Prahe. V 80-tych rokoch bol vylúčený z advokácie za obhajobu disidentov. Po zmene režimu inicioval vznik KDH. Bol podpredsedom československej vlády a rokoch 1991 až 1992 slovenským premiérom. Neskôr pôsobil aj ako ministers spravodlivosti. V roku 2006 spoluzakladal Slovensko-ruskú spoločnosť a bol som zvolený za jej predsedu. V súčasnosti sa venuje advokácii.