Dúfam, že novej vláde sa bude bez SaS dýchať ľahšie. Nestabilitu, dúfam, nahradí stabilita založená na širokej politickej podpore slovenských záujmov v čase vracajúcej sa hospodárskej krízy a potrebnej nápravy nášho poškodeného mena v zahraničí.
Pred voľbami sa tri slovenské pravicové strany zhodli na hesle „nie Grécku, nie Smeru“. Zato po voľbách sa príliš nedebatovalo o ostatných, praktickejších cieľoch a do vládneho programu sa dostali na môj vkus aj prečudesné veci. Rýchlosť, s akou hlavní aktéri zostavili vládu, mala demonštrovať jednotu a eleganciu, ale ukázala skôr nedostatok férovosti a odvahy.
Grécko sme po šovinistickej debate v parlamente, vedení lakomstvom a pýchou na naše obrovské hospodárske úspechy, naozaj neodsúhlasili (napriek môjmu hlasu za) a urobili sme si veľkú medzinárodnú hanbu. Zo štyroch strán sa vzápätí vykľulo šesť, každá so zásadnými požiadavkami. Navyše, niekedy nebolo úplne jasné, ktorá z nich vlastne nominovala a podporovala predsedníčku vlády, ani ktorí jednotlivci sedia za valcom.
V tejto situácii naši kolegovia z SaS, do seba zahľadenej provinčnej strany, zatúžili po populistickejších vodách opozičnej politiky a na pomoc si vzali práve Grécko. Urobili sme si ešte väčšiu medzinárodnú hanbu, keď naše hlasovanie stálo všetky ekonomiky sveta nemalé peniaze. Dnes je SaS mimo hry, SDKÚ je zásadným obhajcom druhého dielu Grécka a štvorica Smer, SDKÚ, KDH a Most-Híd sa musí čím skôr dohodnúť na opravnom hlasovaní. Padli obidve predvolebné heslá.
Čo ďalej? Po prvé, stará štvorka po včerajšku už nemôže vládnuť spolu. Po druhé, na okraji ekonomickej krízy, podľa Európskej centrálnej banky najväčšej od druhej svetovej vojny, potrebujeme politickú stabilitu a rýchlu nápravu nášho pokazeného mena.
Návrat krízy znamená pre štátny rozpočet výpadok príjmov možno na úrovni ďalších 500 miliónov eur, čo je takmer toľko, koľko vyberú obce na miestnych daniach v tomto roku. Predpokladaná rozpočtová rezerva 50 miliónov eur teda nebude stačiť a pre SaS to mohol byť jeden z dôvodov opustenia lode – čakajú nás ťažké časy a nepopulárne rozhodnutia.
Preto si myslím, že riešením je buď úradnícka vláda, alebo menšinová vláda s podporou Smeru, ktorá by namiesto sociálnych experimentov SaS pokračovala v reformách pripravovaných Dzurindovou aj Ficovou vládou.
Autor je poslanec za KDH