Od chvíle, keď Edward Snowden zverejnil informácie o pokračujúcom zhromažďovaní obrovského množstva dát o elektronickej komunikácii občanov Spojených štátov a iných krajín Národnou bezpečnostnou agentúrou (NSA), pozornosť sa zbytočne upiera na jeho osobnú situáciu. Dôležitejšou otázkou je stav amerických občianskych slobôd. Previnili sa USA pokrytectvom, ako tvrdí Rusko, Čína a ďalšie krajiny?
Špióni a zlodeji
Pred odpoveďou na túto otázku je dôležité odlíšiť dve témy, ktoré vo verejnej debate splynuli: elektronickú špionáž proti zahraničným entitám a domáce sledovanie vlastných občanov vládou.
Už pred Snowdenovými odhaleniami sa kybernetická špionáž stala významným jablkom sváru v americko-čínskych vzťahoch. Diskutovalo sa o nej na júnovom "summite v košeliach" medzi prezidentmi Barackom Obamom a Si Ťin-pchingom. Obe vlády sa dohodli, že vytvoria špeciálnu pracovnú skupinu pre túto otázku.
USA obviňujú Čínu z využívania kybernetickej špionáže na krádeže duševného vlastníctva v bezprecedentnom meradle. Okrem iných verejných zdrojov pritom môžu poukazovať na štúdiu, ktorú vypracovala spoločnosť Mandiant zaoberajúca sa kybernetickou bezpečnosťou, ktorá odhalila zdroj mnohých podobných útokov v jednom objekte Ľudovej oslobodeneckej armády v Šanghaji. Čína kontruje tým, že aj ona je obeťou nespočetných kybernetických útokov, z ktorých majú mnohé pôvod v USA.
Nespoľahliví spojenci
Obe krajiny majú svoju pravdu. Keby onen príslovečný mimozemšťan sledoval tok elektrónov medzi východnou Áziou a Severnou Amerikou, pravdepodobne by v oboch smeroch zaznamenal silnú prevádzku. Ak by sa však pozrel dovnútra dátových paketov, zbadal by veľmi odlišný obsah.
Americkou politikou nie sú krádeže duševného vlastníctva, zatiaľ čo pre čínsku politiku zjavne platí opak. Súčasne sa obe vlády neustále nabúravajú do počítačov tej druhej a kradnú z nich tradičné politické a vojenské tajomstvá. Špionáž nie je porušením medzinárodného práva (hoci často porušuje rôzne domáce zákony), ale USA tvrdia, že odcudzenie duševného vlastníctva je v rozpore s duchom i literou medzinárodných obchodných dohôd.
Čína nie je jedinou krajinou, ktorá kradne duševné vlastníctvo. O niektorých amerických spojencoch, ktorí sa dnes pohoršujú nad informáciami o americkej špionáži, je známe, že sa voči USA správajú rovnako. Spojené štáty pritom tvrdia, že keď prezerajú e-mail občana iného štátu, hľadajú v ňom možné napojenie na terorizmus a o výsledky sa často delia so spojencami.
Užitočné špicľovanie
V tomto zmysle môže byť bezpečnostné sledovanie prínosné nielen pre USA, ale aj pre ďalšie krajiny. Časť sprisahania, ktoré vyvrcholilo teroristickými útokmi z 11. septembra 2001, napokon naplánoval Egypťan žijúci v Hamburgu.
Ani Američania však nie sú bez viny. Ako odhalili Snowdenove informácie, USA monitorovali komunikáciu predstaviteľov Európskej únie v čase, keď sa pripravovali na obchodné rokovania. Toto počínanie neprinieslo žiadny spoločný prospech. Bolo to zlé rozhodnutie a Obama by ho mal odsúdiť.
Pre Rusko, Čínu a ďalšie krajiny je z taktických dôvodov užitočné spájať otázku špionáže s otázkou občianskych slobôd a obviňovať USA z pokrytectva. Tieto obvinenia však vyznievajú zvláštne, keď prichádzajú od štátov so slabou vládou zákona a silnou cenzúrou internetu.
Narušenie súkromia
Snowden odhalil dva hlavné sledovacie programy na území USA. Z hľadiska občianskych slobôd je preskúmanie obsahu oznámenia, ktorého autorom je podozrivý neamerický zdroj, menej kontroverzné. Predmetom vzrušenejších debát je program, v rámci ktorého NSA mapuje pôvod a destináciu telefónnej prevádzky amerických občanov a ukladá tieto dáta pre prípadnú neskoršiu kontrolu, podľa všetkého so súdnym povolením. Takéto využívanie technologickej schopnosti uchovávať obrovské balíky dát vyvoláva ďalšie množstvo otázok o narušení súkromia občanov.
Obhajcovia programu poukazujú na to, že je v súlade s platnými zákonmi i s americkou ústavnou filozofiou kontrolných a vyvažovacích mechanizmov, lebo ho schválila zákonodarná i súdna moc. Odporcovia tvrdia, že súd založený v roku 1978 na základe zákona o sledovaní zahraničných spravodajských služieb (FISA) bol určený pre éru pred príchodom veľkých objemov dát a že súčasná prax prekrúca ustanovenia vlasteneckého zákona schváleného po útokoch z 11. septembra.
Tesná väčšina
Odporcovia volajú po nových zákonoch. Minulý mesiac prežil súčasný právny rámec v Snemovni reprezentantov len tesnou väčšinou hlasov. Najzaujímavejšie bolo štiepenie vnútri oboch veľkých strán. Opozíciu tvoril zlepenec konzervatívnych republikánov z Tea Party a liberálne orientovaných demokratov. Téma ešte dozaista príde na pretras, pretože na hlasovanie čaká niekoľko návrhov zákonov upravujúcich činnosť súdu FISA.
Snowdenovo odhalenie nedemonštrovalo ani tak pokrytectvo a akceptáciu narušovania občianskych slobôd, ale skôr vyprovokovalo diskusiu, ktorá naznačuje, že USA dodržiavajú svoje demokratické princípy tradične lajdáckym spôsobom. Ameriku čaká kompromis medzi bezpečnosťou a slobodou, no tento vzťah je zložitejší, ako sa na prvý pohľad zdá.
Menšie zlo
Najhoršie ohrozenia slobody prichádzajú vo chvíľach najväčšej neistoty, takže skromné ústupky môžu niekedy predísť väčším stratám. Aj tak veľký obhajca slobody, akým bol Abraham Lincoln, pozastavil v extrémnych pomeroch americkej občianskej vojny habeas corpus (zákaz zadržať občana bez súhlasu súdu). Podobné rozhodnutia sa môžu začať pokladať za chybné alebo nespravodlivé len spätne -- spomeňme si na internáciu amerických občanov japonského pôvodu Franklinom Rooseveltom na začiatku druhej svetovej vojny.
V dekáde po 11. septembri 2001 sa kyvadlo verejnej mienky vychýlilo príliš ďaleko na stranu bezpečnosti, pri absencii ďalších veľkých teroristických útokov sa však už začalo vracať späť. Nedávny výskum verejnej mienky vypracovaný pre ABC News a Washington Post ukázal, že 39 percent Američanov dnes pokladá ochranu súkromia za dôležitejšiu ako vyšetrovanie teroristických hrozieb, pričom v roku 2002 to bolo iba 18 percent.
Paradoxné je, že programy odhalené Snowdenom podľa všetkého pomohli zabrániť novým veľkým teroristickým akciám, napríklad bombového útoku na newyorské metro. Ak je to tak, potom možno odvrátili zavedenie drastickejších protiteroristických opatrení, a tým umožnili aj súčasnú diskusiu.
Joseph S. Nye, profesor Harvardovej univerzity a bývalý predseda Národnej spravodajskej rady