Ryba, ktorú nám vytrvalo servírujú politici Spojených štátov, už začína poriadne smrdieť. Hovorím o takzvanom red herring (po slovensky červený haring). V skutočnosti nejde o rybu, ale o obľúbenú politickú stratégiu. Politici ju radi používajú, keď majú veľký problém, s ktorým nevedia pohnúť. V praxi jednoducho vytvoria a poriadne nafúknu inú „psudokauzu“, ktorou výdatne kŕmia médiá v snahe odpútať ich pozornosť od skutočných problémov.
Na prvý pohľad sú najzásadnejším problémom v Spojených štátoch veľké škriepky medzi pánmi demokratmi a republikánmi o reforme zdravotníctva a zvyšovaní dlhového stropu, ktorými plnia médiá a kŕmia ľudí. Po každej bitke medzi rivalmi sa po svete a trhoch rozšíri vlna eufórie zo zmieru a z vyriešenia zdanlivo bytostne dôležitých problémov spoza Atlantiku. Tentoraz ju ešte povzbudzuje aj dnešné pozitívne vyjadrenie šéfa Fedu Bena Bernankeho o tom, že ekonomika predsa len smeruje k zotaveniu. Dobre načasované.
Demokrati aj republikáni sú pritom na jednej lodi s veľkou dierou, ktorú nevedia opraviť. Na pripomenutie. Za necelých desať rokov sa dlh krajiny zvýšil z necelých desať na takmer 17 biliónov dolárov a stále rastie. Už dva roky nemajú Spojené štáty riadny rozpočet. Zdá sa, že sa nevedia dohodnúť na úsporách. Ekonomiku držia štedré dotácie zo strany Fedu, ktorý vo veľkom tlačí peniaze do ekonomiky. Pri tomto pohľade sa nedá ubrániť porovnaniu Spojených štátov s Gréckom a pozerať sa na tlačenie peňazí v Amerike ako na záchranné balíčky pre tamojšiu ekonomiku. Celý prvý balík pomoci pre Grécko sa minul len na to, aby Gréci aspoň trochu rozmotali veľké klbko vzťahov a záujmov v štáte a chytili „nitky“, cez ktoré mohli naštartovať úspory. Zdá sa, že Spojené štáty sú stále v „gréckej fáze 1“ a hľadajú, ako začať šetriť. No márne. Čoraz hlbšie sa prepadávajú do dlhu a potrebujú čoraz viac „steroidov“ pre svoju ekonomiku v podobe nových dolárov. Fed si už pritom uvedomil, že toto nie je cesta, podľa všetkého sa z nej už nedokáže vrátiť.
Terajší pohľad na Spojené štáty preto nie je lichotivý. Svetové trhy, biznis a ľudí síce držia v presvedčení, že kľúčové problémy krajiny sú inde, Ameriku však čakajú iba dve možnosti. Evolúcia v podobe reforiem a skresávanie raketovo rastúceho dlhu. Ak to však bude nad ich sily, logicky príde revolúcia – odstránenie nefunkčných štruktúr a pravidiel, ktoré už nie sú schopné zmeny.
Podobne to vidí aj známy investičný bankár a autor bestselleru Menové vojny James Rickards, ktorý v nedávnom rozhovore pre HN naznačil, že Spojené štáty sú v pasci krátkodobej politiky tlačenia peňazí a budú čeliť zosadeniu dolára z postu svetovej meny číslo jeden. A príde určovanie nových pravidiel pre celý svet s otrasmi, ktoré si nevieme predstaviť. Zdá sa však, že politici zo Spojených štátov nechcú touto hrozbou úpadku a nemohúcnosti ekonomickej veľmoci trápiť svet, tak hrajú trápne hry. Aby získali dostatočne dramatický rozmer, neváhajú „vypnúť“ vládu a nechať státisíce štátnych zamestnancov v neistote. Pritom už na začiatku rokovania o dlhovom strope bolo jasné, že Obama ťahá za dlhší koniec. Novinárom nezostávalo nič iné, ako si „znudene“ dať ďalšie „kolečko“ zdanlivých bitiek o zdravotnú reformu a dlhový strop.