Ekonomický rast Slovenska meraný ukazovateľom HDP je v porovnaní s ostanými členskými krajinami starého kontinentu je na tom dobre. Čo je však zle, je, že prednostne závisí od našich exportných príležitostí, ktoré klesajú.
Po vstupe do eurozóny nemáme možnosť kurzovými zmenami podporiť jeho rast a z dôvodu nárastu nezamestnanosti, nemôžeme počítať ani s nárastom domácej spotreby. Keď k tomu pripočítame vyššie dane a odvody a rozporuplné politické koalično-opozičné diskusie o negatívnych dôsledkoch v súčasnosti platného Zákonníka práce na budúci vývoj už spomínaných makroekonomických ukazovateľov, nemôžeme sa čudovať, že väčšina účastníkov trhu už nedôveruje nikomu.
V súvislosti s narastajúcou nezamestnanosťou však majú všetci pravdu, keďže vláda poukazuje na klesajúci export bez možnosti jeho ovplyvnenia, podnikatelia sa odvolávajú na vyššie výdavky spojené s vyššími náklady na trhu práce, či menšieho objemu peňazí na svojich účtoch v prospech účtov štátnej pokladnice z dôvodu už spomínaných daní a odvodov. A tak sa čoraz častejšie budeme zo strany vlády stretávať s nesystémovými opatreniami, ktoré budú skôr deformovať trhovú ekonomiku a udržovať klesajúce preferencie vládnucej strany len preto, že sme sa zaviazali v tomto roku dostať deficit verejných financií pod trojpercentnú hranicu.
V súčasnosti platný Zákonník práce nezvyšuje v tomto roku nezamestnanosť, pretože prepúšťanie zamestnancov je nákladné, ale na druhej strane však treba povedať, že práve z rovnakého dôvodu sa ani zamestnanosť nebude zvyšovať, keďže zahraničná zákazková náplň je neistá, čo napokon platí pre všetky exportne orientované ekonomiky. A tak sa ani nemôžeme čudovať, že práve z tohto dôvodu sa zvyšuje u nás nezamestnanosť absolventov stredných a vysokých škôl, čo pre budúci vývoj HDP ale aj verejných financií, neveští veru nič pozitívneho.
Zo všetkých strán počujeme kritiku na dohody, ktorých počet sa v tomto roku z dôvodu odvodových povinností zamestnávateľov výrazne znížil, čo napokon pocíti aj príjmová stránka štátneho rozpočtu. Treba chápať stanovisko vlády, ktorá poukazuje na zrovnoprávnenie pracovného postavenia zamestnancov s pracovným pomerom na neurčitú a určitú dobu a dohodárov, ale prečo by si nemohli študenti denného štúdia, živnostníci, dôchodcovia, ale aj pracovníci s riadnym pracovným pomerom, ktorí sú už odvodovo zabezpečení, privyrobiť si na dohodu euro navyše, čím sa bude zvyšovať ich kúpna sila a teda aj domáca spotreba , bez ďalších odvodových povinnosti, či akýchkoľvek týždenných a ročných hodinových obmedzení, za ktoré aj tak nedostane zo strany štátu žiadne ďalšie služby navyše, je pre väčšinu z nás skôr nepochopiteľné.
Róbert Hölcz
komentátor