Si špeciálny, záleží nám na tebe – takéto vety často zaznievajú v sladkých amerických filmoch. Si špeciálny, mentálne zaostalý, patríš do osobitnej školy, ktorú sme premenovali na špeciálnu, aby to nevyzeralo tak zle – toto počuje každý rok mnoho detí z chudobných, zvlášť rómskych rodín.
Pritom špeciálne školy majú jediný výsledok: na trhu práce neuplatniteľných dospelých, vzdelaných tak na úrovni štvrtého ročníka základnej školy za drahé peniaze. Prečo? Lebo je to dobrý obchod s deťmi.Chudobné deti z osád nevedia dobre po slovensky, sú sociálne zaostalé a aby sa mohli vzdelávať a byť spoločnosti na osoh, mali by získať kvalitné predškolské vzdelanie. Toto je nielen ľudský spôsob riešenia problému, ale aj ekonomický. Investícia do materských škôl je najlepšou verejnou investíciou do vzdelania. U nás však funguje niečo iné a na začiatku sú peniaze. Školy, a tým aj ich zriaďovatelia, obce, získajú za každého „špeciálneho“ žiaka násobne vyšší normatív ako za žiaka „normálneho“.
Sú teda finančne motivované, aby mali špeciálnych žiakov čím viac. Povráva sa, že niektorí riaditelia to dotiahli tak ďaleko, že sa spojili s diagnostickými centrami, ktoré im špeciálnych žiakov beztrestne vyrobia. Prospech pre obec a zainteresovaných obchodníkov s deťmi znamená finančnú stratu pre štát a zruinované životy pre chudobné deti.Tento obchod je jednoduchý a geniálny.
Kto skontroluje, či dieťa malo byť zaradené medzi mentálne postihnuté, keď slovenskí odborníci už dávno zistili, že na diagnostiku používajú testy, ktoré dokážu určiť tak etnickú príslušnosť, ale nie nadanie, a nikomu to neprekáža? Veď ako mi povedal odborník na vzdelanie z jednej medzinárodnej MVO z Bratislavy, skvalitnenie testov by určite stálo dosť peňazí. Kto skontroluje, či deti niečo v špeciálnej škole aj pochytili? Žiadna kontrola vstupov, žiadna kontrola výstupov a veľa peňazí. Produkčná funkcia ako vyšitá. Niektorí starostovia to urobili inak.
Snažia sa dostať všetky deti do normálnej školy a darí sa im. Hovoria o ich rodičoch, ktorým špeciálne školy navždy zastavili cestu za vzdelaním, ako o výborných praktických odborníkoch, schopných viesť pracovné čaty a opravovať techniku. Prečo? Možno ich motivovalo náboženstvo, možno rozmýšľajú sedliackym rozumom.
Anton Marcinčin, ekonóm